hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.; hulvátstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hulvát
2. grobiansky čin
hulvát -ta pl. N -ti m. subšt.
hulvát -ta pl. N -ti m. ⟨čes.⟩ subšt. ▶ hrubý, nevychovaný, surový človek, chrapúň, grobian, surovec: správať sa ako h.; Hulvát jeden nevychovaný, bezočivý, arogantný, robí sa anjelom. [V. Bednár]; Zvyknite si hneď od začiatku, že som hulvát. [A. Hykisch] ▷ hulvátisko -ka pl. N -ká G -tisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: také h. som už dávno nestretol; hulvátka -ky -tok ž.
hulvát -a m. ‹č› hovor. pejor. surový, hrubý človek;
hulvátsky príd.
hulvát p. surovec, bezočivec
hulvát, -a m. (čes.) pejor. hrubý, surový človek, grobian: Hulvát! — skríkne skladník. (Heč.);
hulvátsky príd.: h. hlas (Jil.);
hulvátstvo, -a str. hrubosť, surovosť, grobianstvo
hulvát m čes kto sa nevhodne správa; grobián, odroň: člowěk twrdých mrawuw, hulwat, nemrawný (WU 1750)