hukot -u m. hučanie, lomoz, hrmot: h. vody, vlaku
□ robiť h. hukotať
hukot -tu pl. N -ty m.
hukot -tu m. ▶ zmiešanina nezladených, súvislých, obyč. rušivých zvukov; syn. huk, hluk, hrmot, lomoz: h. lietadiel, strojov; h. sirény, vlaku; tlmený h. lavíny, vetra; z diaľky sa ozýva h. vodopádu, divokej rieky; h. vystriedalo ticho; Posledné slová zanikli v hukote štartujúceho motora. [E. Farkašová]; V noci ma budí hukot niečoho, čo znie ako ťažké bombardéry. [DF 1999] □ robiť hukot hukotať
hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel
hukot p. lomoz, hluk
lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál
hukot, -u m. hrmot, lomoz, huk: h. strojov, vozov, vlaku, h. fabriky, h. vody; mlynský h. (Kuk.); Počúva, chtiac početnosť zástupu z hukotu vyzvedieť. (Kal.)
hukot m. 1. csl silný temný zvuk; huk, hrmot, lomoz: Naraz v noci som počul jakísi hukot po ďeďiňe (Vaňovka NÁM); Prišla velká voda, hukod bou̯ počuť as sem (Návojovce TOP); Jakísi hukot son ze sna počula (Dol. Súča TRČ); Dobieheu̯ tam hukotem (Jablonové MAL) 2. silný bzukot: Čelín bóv plní hukotu (Trakovice HLO); Kec_ca fčeli roja, to je strašní hukot (V. Rovné BYT)
hukot m hučanie, hrmot: cantus buccinarum: hukot trúb; fremitus: hukot wógska; pelagi fragor: mórsky hukot (KS 1763); x. pren odpočjwat pod stjnem krydel twych od hukotu zemskych mysslének (BlR 18. st) od nepokoja