hugenot [üg-] -ta pl. N -ti m.
hugenot [üg-] -ta pl. N -ti m. ⟨fr. ‹ nem.⟩ hist. ▶ prívrženec kalvinizmu vo Francúzsku v 16. - 18. stor.: prenasledovanie hugenotov; potlačiť hugenotov; Boj medzi hugenotmi a katolíkmi prerástol na náboženské vojny. [J. Skladaná]; Ľudovít XIV. odsúdil na galeje všetkých hugenotov. [Milan Ferko] ▷ hugenotka -ky -tiek ž.
hugenot [üge-] -a m. (hugenotka -y ž.) ‹f < n› hist. mn. h-i (od 16. stor.) franc. kalvinisti, ktorých boj s katolíkmi prerástol do náboženských vojen;
hugenotský príd. h-é vojny
hugenot [vysl. ügenot], -a m. (franc.) hist. francúsky kalvín;
hugenotka, -y, -tiek ž.;
hugenotský príd.: h-á rodina
hugenot m fr prívrženec Kalvínovho učenia vo Francúzsku v 16.- 18. st: spiknutj mezy francuzskými hugenotmi a anglickými protestantmi (ŽS 1764); -ský príd: (Hamilton) k hugenotské straně se prypogil (ŽS 1764)