hudba -y -dieb ž.
1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u; učiteľ h-y
2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.
● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec; expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;
hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova; h. sluch presne rozlišujúci tóny; h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;
hudobne prísl.: h. nadaný;
hudobnosť -i ž.
hudobný -ná -né príd.
hudobný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s hudbou, s jej podstatou, tvorbou, zvukovou realizáciou (nástrojom, spevom) a s jej vnímaním; súvisiaci s verejným uvádzaním, zaznamenávaním, vydávaním a rozširovaním hudby: h. skladateľ; hudobná skladba; hudobné dielo; hudobná veda veda o hudbe, muzikológia; hudobná výchova a) systematické vzdelávanie v oblasti hudby b) vyučovací predmet na základnej škole al. na niektorých typoch stredných škôl; hovor. hudobná škola vzdelávacie zariadenie, v ktorom sa vyučuje hra na rozličných hudobných nástrojoch al. spev; mať hudobné vzdelanie; prejaviť výnimočný h. talent; pestovať v niekom h. vkus; cibriť si h. prejav spôsob prednesu hudby; silný h. zážitok; dychové, sláčikové, klávesové hudobné nástroje; h. recitál, festival; h. dramaturg, kritik, producent, redaktor; h. archív; hudobné vydavateľstvo; h. nosič, prehrávač; nahrať, vydať h. album; h. automat zariadenie inštalované najmä v espresách, kaviarňach a pod., ktoré po vhodení mince zahrá zvolenú skladbu; hudobná skriňa a) zastaráv. skrinka so zabudovaným rádioprijímačom, gramofónom, magnetofónom a pod. b) hovor. hudobný automat; h. koktail pestrá zmes skladieb; h. život súhrnné označenie všetkých foriem pestovania hudby v istom prostredí a v istom období; hovor. h. kanál stanica vysielajúca takmer výlučne hudobné programy, videoklipy a pod.; h. priemysel súhrnné označenie všetkých odvetví priemyselnej činnosti súvisiacej s výrobou a predajom hudobnín, hudobných nástrojov a pod.; presadiť sa na slovenskej hudobnej scéne; Po otcovi zdedil hudobné nadanie, po matke lásku k spevu. [P. Sever]; Do klubu chodia hrať kapely z celého hudobného sveta a všetkých hudobných žánrov. [VNK 2001] □ hud. hudobná dráma javiskové dielo, v ktorom sa hudba podriaďuje požiadavkám literárnej predlohy, hudobno-dramatické dielo (opera, opereta, muzikál); hudobná veta úsek skladby pozostávajúci z podvetia a závetia; hudobný sluch vrodená schopnosť rozlišovať počuté tóny a zvukové kombinácie; hudobná pamäť schopnosť osvojovať si, rozoznávať al. reprodukovať hudobné prvky a štruktúry □ hudobná kulisa nerušiaca hudba v pozadí; hudobné teleso orchester; hudobný hosť hudobník pozvaný do programu nehudobného charakteru; hudobný pozdrav objednané a rozhlasom vysielané blahoželanie vo forme hudobnej skladby, venované adresátovi pri rozličných príležitostiach 2. lit. ▶ majúci ráz hudby; syn. eufonický: hudobná výraznosť, výstavba verša; zbierka hudobných sonetov
hudobný p. melodický 1, spevný 1
melodický 1. ktorý tvorí melódiu ako nápev al. výškový pohyb hlasu v reči; obsahujúci melódiu: melodická hudba • hudobný: počúvať melodické, hudobné nokturno; meniť melodický, hudobný prízvuk vo vete
2. ktorý obsahuje melódiu, spev al. pripomína príjemnú melódiu, spev • spevný: melodický, spevný rým • spevavý • ľubozvučný: slovenčina je melodická, spevavá, ľubozvučná reč
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1
hudobný príd.
1. týkajúci sa hudby, majúci vzťah k hudbe: h. sluch, h. skladateľ, h. nástroj; h-á škola kde sa vyučuje hudba; h-á výchova; h-á veda; h-é dielo;
2. majúci ráz hudby, melodický: h-é verše; lingv. h. prízvuk melodický;
hudobnosť, -ti ž.
1. zmysel pre hudbu, hudobné nadanie, muzikálnosť;
2. ľubozvučnosť, melodickosť: h. verša; h. slova (Vlč.); h. jeho hlasu (Kuk.); h. jeho reči (Čaj.)
hudba ž 1. hra na hudobných nástrojoch, muzika: kochal se w hudbe (TC 1631); tance jako tež i hudby mimo svadebneho veseli pod 20 f pokutou prisne zabranuji (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); slisseni hudbi a pisniček smilnych (MS 1758); učiti se hudbi (KS 1763) 2. hudobný nástroj al. nástroje: prospewůgme zwůčňe w nástrogých, hudbách (CC 1655); fides: husle, strunowá hudba (KS 1763); chwaltež geg s zwukem truby, tež y na wssecky hudby (Pie 18. st); hudobný [-deb-] príd k 1: nastrogmy hudebnymj (OP 1685); nástroga hudebnyho (KB 1756); ad harmoniam canere: podlé umeňá hudebnyho spjwati; lyrica carmina: hudebné wersse; fidicina: hudébkyna, hudébná žena hudobníčka (KS 1763)
hudobný p. hudba