Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj hssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);

hudobníčka -y -čok ž.;

hudobnícky príd.: h-e povolanie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

hudobník ‑a mn. ‑ci m.; hudobníčka ‑y ‑čok ž.; hudobnícky

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

hudobník -ka pl. N -íci G -kov m.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

hudobník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa (obyč. profesionálne) zaoberá hudbou, hudobnou tvorbou al. vykonáva činnosť v oblasti hudby; kto hrá na hudobnom nástroji: nadaný, všestranný, známy h.; h. z povolania; významní hudobníci minulých storočí; populárny h. už nahral svoj tretí album; Skoro na každom námestí sú fontány vedno s hudobníkmi hrajúcimi skôr pre radosť než pre peniaze. [InZ 1999] ▷ hudobníčka -ky -čok ž.: profesionálna h.; Mami, uvidíš, aká budem usilovná a aká bude zo mňa hudobníčka. [V. Šikula]

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-ík/233874±240 3.17: substantíva m. živ. N sg. 128718→128956

+105

−137

útočník/5704 tajomník/5365 pracovník/4799 mladík/4015 chlapík/3710 zákazník/2932 náčelník/2811 odborník/2793 plukovník/2705 dôstojník/2627 Moravčík/2399 úradník/2239 obchodník/2117 čašník/2107 poručík/2040 účastník/1879 panovník/1732 Jánošík/1569 námestník/1534 baník/1528 návštevník/1516 bojovník/1499 vlastník/1439 kormidelník/1409 spoločník/1403 Petrík/1400 príslušník/1363 poľovník/1273 robotník/1245 Sulík/1111 pomocník/1092 výtvarník/1029 hudobník/1005 Pavlík/995 Slobodník/951 námorník/886 psík/859 spolupracovník/849 Hamšík/803 Gáborík/799 krídelník/756 Jurík/739 komorník/725 čarodejník/715 protivník/709 katolík/686 dlžník/686 Ševčík/669 Mistrík/661 roľník/659 služobník/641 podvodník/604 rečník/601 Chudík/597 koník/590 záhradník/591→585

−21

trpaslík/579 bubeník/554→572

+15

−11

milovník/554 (404/37097)

-ník/158476±139 3.32: substantíva m. živ. N sg. 95151±65 útočník/5704 tajomník/5365 pracovník/4799 zákazník/2932 náčelník/2811 odborník/2793 plukovník/2705 dôstojník/2627 úradník/2239 obchodník/2117 čašník/2107 účastník/1879 panovník/1732 námestník/1534 baník/1528 návštevník/1516 bojovník/1499 vlastník/1439 kormidelník/1409 spoločník/1403 príslušník/1363 poľovník/1273 robotník/1245 pomocník/1092 výtvarník/1029 hudobník/1005 Slobodník/951 námorník/886 spolupracovník/849 krídelník/756 komorník/725 čarodejník/715 protivník/709 dlžník/686 roľník/659 služobník/641 podvodník/604 rečník/601 koník/590 záhradník/591→585

−21

bubeník/554→572

+15

−11

milovník/554 (291/26923)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov • hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci • zastar. muzikus • pejor.: fidlikár • fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

hudobník, -a, mn. č. -ci m. kto sa odborne zaoberá hudbou; kto hrá na nejaký hudobný nástroj;

hudobníčka, -y, -čok ž.;

hudobnícky príd. i prísl.: h-a rodina;

hudobníctvo, -a str. zaoberanie sa hudbou

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

hudobník [-deb-] m kto hrá na hudobnom nástroji: asmatographus: hudebnyk, muzikánt (KS 1763); hudobkyňa ž: fidicina: hudébkyna, hudébná žena (KS 1763) hudobníčka