hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);
hudobníčka -y -čok ž.;
hudobnícky príd.: h-e povolanie
hudobníčka -ky -čok ž.
hudobník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa (obyč. profesionálne) zaoberá hudbou, hudobnou tvorbou al. vykonáva činnosť v oblasti hudby; kto hrá na hudobnom nástroji: nadaný, všestranný, známy h.; h. z povolania; významní hudobníci minulých storočí; populárny h. už nahral svoj tretí album; Skoro na každom námestí sú fontány vedno s hudobníkmi hrajúcimi skôr pre radosť než pre peniaze. [InZ 1999] ▷ hudobníčka -ky -čok ž.: profesionálna h.; Mami, uvidíš, aká budem usilovná a aká bude zo mňa hudobníčka. [V. Šikula]
hudobník, -a, mn. č. -ci m. kto sa odborne zaoberá hudbou; kto hrá na nejaký hudobný nástroj;
hudobníčka, -y, -čok ž.;
hudobnícky príd. i prísl.: h-a rodina;
hudobníctvo, -a str. zaoberanie sa hudbou