hu, hú cit.
1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy
2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné
hu, hú, huhu, huhú, hú-hú, húú cit.
hu, hú cit. 1. i huhu, huhú, hú-hú ▶ napodobňuje hlas sovy: huhú, ozvalo sa z lesa; Prvá ich [poľovníkov] zočila sova Okaňa. Húkala hlasno, hú, hú, hú, z hniezda vysoko na strome. [V. Čurmová]; Sova volá kdesi v bralách svoje huhu, huhu. [F. Gabaj]; Myšiarka ušatá sa v čase párenia ozýva charakteristickým hú alebo hú-u-u. [VNK 2002] 2. i húú ▶ vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. odpor, hnus, hrôzu, pocit chladu; syn. br, bŕ, brr, bŕŕ, fuj, huh, huch: hu, ale som sa zľakol; hú, ale mi je zima; Hú, veď tam straší. [J. Poničan]; Húú, ani si nepraj vedieť, čo to bolo za bolesť. [P. Kováčová]; Húú! - zrúkol, keď nás zbadal. [P. Jaroš] 3. i húú ▶ vyjadruje rozličné príjemné pocity, napr. prekvapenie, obdiv, radosť; syn. fíha, ha, íha, tíha: hu, ten je ale šikovný; húú - letíme na juh
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
fuj vyjadruje rozličné nepríjemné pocity, napr. pocit odporu, hnusu, ošklivosti, hrôzy, zdesenia, strachu, únavy, zimy a pod. • fujha • pfuj: fuj, fujha, pfuj, to je odporné; fujha, ale sme sa nadreli • br • brr • bŕ • bŕŕ: bŕ, ale je tu zima • hu • hú • huh • huch: hú, huch, to je horké • huj • chuj: fuj, huj, ale som sa zľakla
hu, hú p. fuj
1. obyč. opakované napodobňuje nízky, tlmený hlas (napr. sovy): Hu-hu! — húkne do hubky. (Ráz.) Hneď sa practe od nás, ale už! Nejdete? Poďme na nich! Hu-ú-ú!! — Hu-ú-ú! — vykríknu obaja. (Ráz.)
2. vyjadruje nepríjemný pocit, odpor, hrôzu: Hu! až ma trasie, keď naň pomyslím. (Urbk.) Sme štyria. — Hú! To ste veru husto. (Al.)
hromada ž 1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763); x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763) 2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785); x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785) 3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763) P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st) P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)