Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrot -u m. ostré zakončenie niečoho, špica (význ. 1), konček: h. meča, ceruzky;

pren.: h. satiry ostrie; odlomiť, ulomiť (niečomu) h. zmierniť;

hrotový príd.

hrot -tu pl. N -ty m.

hrot¹ -tu pl. N -ty m. 1. ▶ ostré, obyč. kužeľovité zakončenie niečoho; ostro vybiehajúci koniec niečoho; syn. špic, špica, špička: diamantový, oceľový, snímací, vymeniteľný h. vrtáka, nástroja; h. ceruzky, ihly, klinca; h. žrde, oštepu, lyže; veža nesie na hrote pozlátenú korunu; pero so zlatým hrotom; nožnice s tupým hrotom; zabrusovať hroty; pridať do niečoho na h. noža soli, škorice štipku, trochu; Mieri naňho palicou s ostrým kovovým hrotom. Mieri mu rovno na srdce. [L. Ťažký]; Chlapi vypaľovali olovo z guliek, aby si mohli urobiť hroty na šípy. [P. Jaroš]; pren. otupiť h. kritiky zmierniť ostrosť al. podstatu kritiky
2. ▶ (v športe, v boji a pod.) predná línia, čelo: útočné hroty futbalového mužstva; hráči na hrote (útoku) sa nedokázali strelecky presadiť; predsunuté hroty spojencov sa blížia k mestu
3. anat. ▶ zúžená zaoblená al. zašpicatená časť niektorých telesných orgánov: srdcový h.; pľúcny h., h. pľúc; h. jazyka; koreňový h. zuba
4. poľov. ▶ koncová časť vetvy parožia: ostré, slabo vyvinuté hroty
◘ fraz. odlomiť/ulomiť niečomu hrot zmierniť účinok povedaného
▷ hrotík, hrôtik -ka pl. N -ky m. zdrob.: obojok s hrôtikmi; vidly na seno so špeciálne upravenými hrôtikmi; Zahrotené vrtáky a hrotík sa používali na prepichovanie kože. [Slovensko I]; hrotisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: ostré h. kopije; zabodnúť do zeme veľký h.

hrot² -tu pl. N -ty m. etnogr. ▶ násypný kôš na obilie používaný v mlyne: sypať pšenicu do hrotu ◘ fraz. púšťať hrot do mlyna a) mať veľa zbytočných rečí b) klebetiť

hrot, -u m. ostrý výbežok, ostré zakončenie nejakého, obyč. podlhovastého predmetu: h. noža, klinca, h. kopije, meča, dýky, h. ceruzky, h. hromozvodu; h-y veží; do ostrého hrotu vysúkané fúzy (Jégé); anat. h. jazyka, srdcový h., h-y pľúc; pren. h. výčitky (Hviezd.), kritický h. (Karv.) h. satiry (Min.)

● ulomiť, odlomiť (niečomu) h. zmierniť; Priznaním týmto naraz odobral hrot Praskovského poznámke. (Jégé);

hrotový príd.: h-é kružidlo, h-á točovka, h. zberač elektrických nábojov

hrot m. (hrvat, hrut)
1. ostrý výbežok al. ostré zakončenie nejakého predmetu: hrot (Kúty SKA)
2. násypník na sejačke: hrot (Cinobaňa LUČ)
3. mlyn. násypník na zrno: Ešče póbede nasipali tú pšenišku do hrvata (Brusník REV); Kec śe zarno považilo, ta śe visipalo do hruta (Žalobín VRN)
4. expr. nafúkaný, hnevlivý človek (obyč. nadávka): Ti hrote nadutí! (Kuchyňa MAL)

hrut p. hrot

hrvat p. hrot

hrot [-ot, -ôt] m
1. hrotok, šechtár: žber, hroty, dieže, dbenka, krhla (LIETAVA 1612); hrotuw welikych no 18 (TRENČÍN 1633)
2. násypný kôš v mlyne na obilie: (vo mlyne) hrwoto ssest y z kamenmy dobre sporadanimy (JELŠAVA 1750); abi si zito do hrotu nesipali; zito na hrot nosit (KRUPINA 1755); -ový príd k 1: obrucžy krhlowych a hrotowych (TRENČÍN 1633)

hrôt p. hrot

hrut p. hrot