hromadný príd. obsahujúci väčší počet, výskyt ap. niečoho; spoločný, kolektívny: h-é ubytovanie; h-á doprava, op. individuálna; h. hrob; zbrane h-ého ničenia; lingv. h-é podstatné meno majúce iba jedn., ale označujúce súborne viac jednotlivín toho istého druhu (napr. vtáctvo, lístie);
hromadne prísl.: h. sa prihlasovať;
hromadnosť -i ž.
hromadný -ná -né príd.
hromadný -ná -né príd. 1. ▶ cielene zahŕňajúci väčšie množstvo osôb, predmetov, javov; určený viacerým; syn. spoločný, kolektívny; op. jednotlivý, individuálny: h. zájazd; hromadná akcia; hromadné ubytovanie; hromadná bytová výstavba; hromadná preprava osôb; h. odsun obyvateľstva z krízovej oblasti; h. hrob spoločný; hromadná garáž určená pre viacero vozidiel; hromadné školenie spoločné vzdelávanie, obyč. v kurzoch; h. cestovný ruch uskutočňovaný pre viacerých účastníkov, v skupinách, napr. formou zájazdov; verejná, mestská, miestna hromadná doprava; hromadné oznamovacie prostriedky tlač, rozhlas, televízia; Martin podniká v hromadnom stravovaní, Elena pracuje v banke. [V. Klimáček] □ admin. hromadný príkaz na úhradu zahŕňajúci viacero položiek; ekon. hromadná výroba veľkovýroba tovarov vyznačujúca sa ustáleným výrobným programom; lod. hromadný náklad tovar rovnakého druhu prepravovaný vo veľkom množstve obyč. bez obalu (napr. piesok, obilie, uhlie, ruda); inform. hromadné spracovanie dát úlohy na spracovanie veľkého množstva údajov, ktoré si nevyžadujú zložité algoritmy, ale len jednoduché a pravidelné manipulácie, ako napr. vyhľadávanie, triedenie, tlačové výpisy; voj. zbrane hromadného ničenia jadrové, biologické a chemické zbrane spôsobujúce vysoké straty za veľmi krátky čas; archeol. hromadný nález súbor viacerých predmetov podobného druhu uložených v kultových objektoch al. mimo sídliska; archeol., etnogr. hromadná dedina sídelný útvar, ktorého pôdorys sa odvíjal okolo križovatky a pozdĺž ciest; lingv. hromadné podstatné meno majúce iba tvar jednotného čísla a pomenúvajúce skupinu osôb, zvierat al. vecí chápanú ako celok (napr. divina, ihličie, mládež), kolektívum; šport. preteky s hromadným štartom pri ktorých štartujú všetci pretekári naraz, napr. v behu, biatlone, cyklistike 2. 2. st. -nejší ▶ prebiehajúci naraz, náhle a vo veľkom počte; syn. masový: h. útek obyvateľstva z oblasti vojnového konfliktu; h. úhyn dobytka, včelstva, rýb; h. únik informácií; h. výskyt chrípkového ochorenia; na diaľnici sa stala hromadná dopravná nehoda; zamestnancom hrozí hromadné prepúšťanie; Najtragickejšími udalosťami v dejinách ľudstva sú hromadné fyzické likvidácie, vraždenie ľudí. [J. Skladaná]; Firma má aj plány s hromadnejším náborom ľudí. [Sme 2003]
hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akcie • spoločný • kolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazd • masový • davový • pejor.: stádový • stádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlu • kniž. korporatívny: korporatívny odchod • húfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínový • lavínovitý • zried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvo • sériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusy • epidemický: epidemická nákaza
kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazd • tímový • skupinový: tímová, skupinová práca • spoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hry • všeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas
masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový • celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport
2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný • mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda • veľký • obrovský • početný • široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov • davový • pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu • kolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek
spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami
2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy
p. aj rovnaký
hromadný príd. obsahujúci väčšie množstvo, vzťahujúci sa na väčšie množstvo, na väčší počet, spoločný, kolektívny: h-á objednávka, h-á výroba, h-é školenie, h-é ničenie, h-á výpoveď, h-é ubytovanie, h-é hroby; gram. h-é podstatné meno vyjadrujúce hromadnosť, kolektívum (napr. prútie, skálie ap.);
hromadne prísl. vo väčšom množstve, v hromadách, v húfoch, spoločne: h. sa ubytovať;
hromadnosť, -ti ž.