hrob -u m. jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina po jej zasypaní: masový h., (vy)kopať h., ozdobovať h-y; h. Neznámeho bojovníka, vojaka pamätník padlých
● expr. ticho, tma ako v h-e; expr. mlčať ako h. nič neprezrádzať; od → kolísky (až) po h.; priviesť niekoho do h-u utrápiť; byť → jednou nohou v h-e; → kopať niekomu h.; láska, vernosť, nenávisť až po, za h. pretrvávajúca; to ho privedie, dovedie do h-u spôsobí mu smrť; (mŕtvy) sa v h-e obracia robí sa niečo proti jeho zásadám;
hrobový príd.: h. kameň;
pren. h-é ticho úplné;
hrobček -a m. zdrob.
hrobový -vá -vé príd.
hrobový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s hrobom: h. kameň, kríž; hrobová výzdoba; vykopať, zasypať hrobovú jamu; kúpiť, zrušiť hrobové miesto na cintoríne; viesť evidenciu o zomretých v hrobových knihách □ archeol. hrobový inventár predmety vložené do hrobu spolu s mŕtvym; hrobový celok uzavretý nálezový súbor pochádzajúci z hrobu; hrobová komora cielene vytvorený dutý priestor vo vnútri hrobu, oddelený priestor vo vnútri pyramídy; hrobový textil časti z odevu pochovanej osoby al. z úpravy hrobovej komory ◘ fraz. hrobové ticho úplné, stiesňujúce ticho
hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)
2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)
3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý
4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)
úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celý • kompletný • neskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádky • plný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzdu • neskrátený (op. skrátený): neskrátené znenie • celkový • komplexný • celistvý • kniž. celostný • ucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veci • skompletizovaný • súborný: skompletizované, súborné dielo autora • generálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavby • taxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet
2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútny • dokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastie • totálny: všade vládla totálna tma • expr. stopercentný • slang. stopro: mať stopercentnú istotu • pren. matematický: matematická presnosť • suverénny • jednoznačný: suverénny, jednoznačný víťaz • neobmedzený • neohraničený • bezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôveru • bezpodmienečný • bezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosť • expr. otrocký: otrocká poslušnosť • maximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojov • zried. zvrchovaný: zvrchované blaho • hlboký • pren. hrobový • mŕtvolný: hlboké, hrobové ticho • expr. svätý: to je svätá pravda • nepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samý • hovor.: vyložený • vyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel
3. p. skutočný 2
hrobový p. hrob
hrob, -u m.
1. vykopaná jama na pochovanie mŕtvoly; nakopená hlina nad pochovanou mŕtvolou: kopať h., zasypať h., upravovať, ozdobovať h-y, kľačať, plakať na h-e; čerstvý h. do ktorého nedávno pochovávali; hromadný, masový h. spoločná jama pre väčší počet zomretých, padlých al. popravených; h. Neznámeho vojaka mohyla na počesť padlých hrdinov; cirk. Boží h. symbolický hrob Krista v kostole na Veľkú noc
● od kolísky až po h. po celý život; ležať v h-e byť mŕtvy, pochovaný; v h-e sa obracia o mŕtvom, keď sa robí niečo, s čím by zomrelý za živa nebol súhlasil; vziať so sebou tajomstvo do h-u neprezradiť ho ani pred smrťou; už nad h-om stojí, už je jednou nohou v h-e skoro zomrie (o starom al. veľmi chorom človeku); kopať niekomu h. pripravovať mu záhubu; láska až po (za) h. do (po) smrti; mlčať ako h. zachovávať prísnu mlčanlivosť; tma ako v h-e úplná tma; ticho ako v h-e úplne ticho; priviesť, doviesť niekoho do h-u utrápiť, usužovať na smrť; to bude môj h. moja smrť, záhuba;
2. nár. hrobľa (Jil.);
hrobový príd.: bás. h-é tmy (Krčm.); h. smútok (J. Kráľ)
● h-é ticho úplné; h. hlas temný ako z hrobu;
hrobček, -a m. zdrob. (obyč. hrob dieťaťa)
hrobový, hrobovný p. hrob