hrobka -y -biek ž. murovaný hrob, krypta: rodinná h.;
hrobkový príd.
hrobka -ky -biek ž.
hrobka -ky -biek ž. ▶ murovaný al. v skale vytesaný architektonicky upravený priestor na pochovávanie jednotlivcov al. rodín: rodinná h.; faraónska, kráľovská h.; mramorová, skalná h.; vykrádači hrobiek; nástenné maľby v hrobkách; pochovať, uložiť mŕtveho do hrobky; postaviť niekomu hrobku; otvoriť, reštaurovať hrobku z 19. storočia; Ale pozrime, pán statkár. A ja som si myslel, že sa to nejaký duch vracia späť do hrobky. [A. Baláž]; Hrobka slávneho bratislavského rabína Chatama Sofera je v celkom dobrom stave. [DF 1998]
hrobka murovaný hrob • krypta: kláštorné hrobky, krypty; rodinná hrobka, krypta • mauzóleum (hrobka v podobe monumentálnej stavby) • archit. karner (kaplnka, pod ktorou je kostnica)
hrobka, -y, -biek ž. murovaný hrob, krypta: rodinná h.
hrobka ž. (hruopka) 1. kopa kamenia na okraji poľa: hropka (Štefanov SEN) 2. vin. ochranný násyp vo viničnej štepovej škôlke: hropka (Kuchyňa MAL) 3. nakopený riadok zeminy: Repu popresekávali a potom okopali do hruobok (Val. Dubová DK)
hrobka ž murovaný hrob, krypta: sednul na kamen hrobky (RPo 1790)