hrobľa -e -bieľ/-blí ž.
1. hŕba zeminy, kamenia ap.
2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy
hrobľa -le -blí/-bieľ ž.
hrobľa -le -blí/-bieľ ž. 1. ▶ jednoduchá, do zeme vyhĺbená jama prikrytá zemou al. slamou určená na uskladnenie koreňovej zeleniny a okopanín počas zimného obdobia: dočasná, trvalá, rašelinová h.; metóda kompostovania v hrobli; prekopať, spevniť hrobľu; uskladniť zemiaky v hrobli; Vôbec mi nebolo príjemné vychádzať v zime z teplej chyže a ísť k hrobli vyberať repu. [E. Dzvoník] 2. ▶ hŕba navŕšeného kamenia al. zeminy: medzníková h.; h. hliny; Gizela si sadla na hrobľu štrku a obula sa. [A. Chudoba]; Testiná s nevestou nanosili dopoludnia hodnú hŕbu raždia, konárov a zoschnutých vetvičiek a poodnášali zopár košíkov skál na hrobľu. [A. Habovštiak] 3. zastar. ▶ jama na pochovávanie mŕtvych, hrob, rov: zasypať hrobľu; vysadiť na hrobľu kvety; Tu ma pochovajú medzi štyrmi lipami na cmiteri, hrobľu alebo mohylu staroslovanskú mi spravia. [P. Štrelinger] ▷ hroblička -ky -čiek ž. zdrob.: V radoch hrobličiek driemali zrelé škrobnaté zemiaky. [A. Ferko]; hrobár vŕšil hrobličku; hroblisko -ka -lísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: h. snehu
hrobľa 1. jama na uskladnenie niektorých poľnohospodárskych plodín prikrytá zeminou: zemiakové hroble • nespis. krecht
2. p. kopa 1 3. p. priekopa
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
krecht správ. hrobľa
priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádza • zásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásek • struha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struha • jarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodou • zvodnica • rigol • žliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garád • hrobľa • škarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpy • zákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákop • voj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu
hrobľa, -le, -lí ž.
1. hromada kamenia al. zeme: h. skália (Hor.);
2. kopec, hŕba zemiakov uskladnených pod tenšou vrstvou zeme: (Ženy) tam z hroblí burgyňu vybrali. (Taj.)
3. zastar. hrob, hrobka: Všetko leží, ja v hrobli sám. (J. Kráľ); pren. kás` smútku hrobľa (Hviezd.);
4. kraj. priekopa pri ceste;
hroblisko, -a, -lísk str. i ž. zvel.
grobľa p. hrobľa
hrobľa ž. i hrobeľ m. i ž. (grobľa) 1. jama na uskladnenie niektorých poľnohospodárskych plodín prikrytá zemou: V hrobľi uš krompľí ňito (Kalinovo LUČ); Dáva zemiaki do hrobľa (Ležiachov MAR); Hroble na zemáki bívali humňe (Bošáca TRČ) 2. spiš, šar priekopa pri ceste: Popri šickich cestoh vikopaju hrobľe (Smižany SNV); Hrobľe viburaju cestare a źem odvažaju (Spiš. Štvrtok LVO); grobľa (Richvald BAR) 3. hŕba kamenia, obyčajne na okraji poľa al. pri ceste: Pohrabač táčkami rozvážal hroble utučeného kamena (Dol. Súča TRČ); hrobeľ (Príboj MK, Prievidza); hrobla (Dubnica n. Váh. ILA) 4. krtinec: Tie krti narobili samie hroble v záhraďe (Bobrovec LM) 5. ochranný násyp vo viničnej štepovej škôlke: Na škuolki jesto na vrchu takuo nasipaňia, volá sa to hrobľa (Sklabiná MK); Abi veter ščepi nepolámav, mosá sa porobid hroble (Trakovice HLO); hrobel (Vajnory BRA) 6. hrádza z kamenia urobená pri chytaní rýb: hrobeľ (Lipt. Trnovec LM)
hrobľa, hrobľaj, hrobeľ ž nasypaná hromada zeme al. kamenia ako hraničný znak: meze az pod hroblu trzetieho rybnika (ŽK 1464); chotarne hrobie klasti aneb metati; penize bol na Knazoweg hore do hroblage zakopal; hrobel chotarna pri potoku (KRUPINA 1683; 1692; 1744); pacholkom, kteri pri nižniem mline hroblu wibierali (ŽILINA 1715)