hrniec -nca m. vyššia nádoba na varenie (s uchom, uchami); jej obsah: smaltovaný h.; mliečny h. na mlieko; tlakový h. v kt. sa varí pod tlakom; h. kapusty
● expr. → kašľať ako starý h.; expr. byť pri → mastnom h-i; nemať čo do h-a položiť trpieť núdzu; → chudobnému aj z h-a vykypí;
hrnček -a m. zdrob.
1. k hrniec
2. nádoba na pitie s uškom; jej obsah: porcelánový h. na kávu; h. smotany;
hrnčíček -čka m. zdrob. expr.;
hrnčisko -a s., v jedn. i m. zvel.
hrniec hrnca pl. N hrnce m.
hrniec hrnca pl. N hrnce m. ▶ vyššia kuchynská nádoba na varenie (obyč. s dvoma uchami); jej obsah: kuchynský h.; hliníkový, kameninový, liatinový, medený, smaltovaný h.; dvojlitrový h. na polievku; fritovací h. elektricky vyhrievaná nádoba na úpravu potravín vyprážaním, fritéza; rímsky h. nádoba z neglazovanej keramiky v tvare pekáča vhodná najmä na prípravu diétnych dusených jedál; zavárací h. určený na zaváranie ovocia a zeleniny; podložka pod hrnce; ohriať vodu v hrnci; postaviť hrnce na sporák; uvariť za h. kapustnice; (prv) drôtovať hrnce; Voda znepokojujúco špľachotala, vyfrkovala z hrnca. [V. Mináč]; Ľahšie je prorokovať budúcnosť, ako rozmýšľať, kde zohnať na večeru hrniec fazule. [J. Patarák] □ tech. (Papinov) tlakový hrniec tesne uzavretá nádoba s poistným ventilom, v ktorej sa varí pod tlakom; geol. ľadovcový, riečny hrniec jama v teréne vyhĺbená otáčaním horninového bloku činnosťou vody, ľadovcov a pod. ◘ fraz. frfotať ako starý hrniec prejavovať nespokojnosť, šomrať; hovoriť ako starý hrniec chripieť; expr. kašlať ako starý hrniec duto a chrapľavo kašlať; vrie v ňom ako v hrnci je nazlostený; zmiznúť/rozplynúť sa ako para nad hrncom rýchlo sa stratiť; boj o mastné hrnce zápas o výnosné miesto; byť/sedieť pri mastnom hrnci mať výnosné miesto, ťažiť zo svojho postavenia, obyč. nezaslúžene; byť vareškou do každého hrnca a) do všetkého sa starieť b) chcieť každému vyhovieť; hrnce vozí chrápe; nazízať/pozerať niekomu do hrnca starať sa do cudzích záležitostí; nemať čo do hrnca položiť trpieť núdzu; vareška do každého hrnca o zvedavom človeku; vidieť niekomu [až] do hrnca/hrncov dobre poznať niečí súkromný život, jeho starosti, vedieť o niekom všetko ◘ parem. hrniec kotol karhá a oba sú čierne vyčítať chyby druhému, a vlastné nevidieť; chudobnému aj z hrnca vykypí a) chudobný aj o to málo, čo má, ľahko príde b) keď je niekto v nepríjemnej, zlej situácii, často ho postihnú aj ďalšie nepríjemnosti; každý nech si len do svojho hrnca hľadí nech sa každý stará o svoje veci; malý hrniec rýchlo/chytro vykypí/vyvrie nižší, drobní ľudia bývajú prchkí; na Vianoce [-] plné hrnce Vianoce sú časom hojnosti ▷ zdrob. ↗ hrnček; zdrob. hrnčíček ↗ hrnček; hrnčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: uvariť h. ryže; Dedo kúpil hrnčisko, zajtra máme nedeľu, bude sa v ňom variť nová polievočka. [V. Šikula]
hrniec, -nca m. väčšia kuchynská nádoba s jedným al. dvoma uchami: železný, plechový, hlinený, liatinový, hliníkový h.; tech. Papinov h. so zariadením na dosiahnutie vyššieho tlaku a tým aj rýchlejšieho varenia
● nemajú čo do h-a položiť majú sa zle, trpia núdzu; každý vie, ako mu v h-i vrie (prísl.) aké má ťažkosti, starosti; čím h. vrie, tým aj črep páchne od návykov ťažko odvykať; má hlas, kašle ako starý h. chrapľavý (-o); hovor. byť pri mastnom h-i mať dobré príjmy, zárobky;
hrnček, -a m. zdrob. malý hrniec, obyč. s jedným úškom: hlinený, sklený, porcelánový h., h. na mlieko;
hrnčíček, -čka m. zdrob. expr. (Vans.);
hrnčisko, -a, -čísk str. i m. zvel.
harenc p. hrniec
hrncový p. hrniec
hrniec m. (harenc) čiast. strsl, zsl, miest. vsl kuchynská nádoba na varenie: A vodu mu variľi v novom hrnci (Žaškov DK); Hrnci sa nechá zevred osolená voda (Doľany MOD); To sa šecko dohromadi zmiéšá a dá sa do hrnca (Chocholná TRČ); plechoví hrnec (Stupava BRA); gľieďeňí hrňiec (Pukanec LVI); hlinenní hrniéc (Trakovice HLO); kameni harenc (Hnilec SNV) L. mlíční hrnec (Radošina NIT) - používaný výlučne na mlieko; múčňí hrňiec (Pukanec LVI) - s príručnou zásobou múky; svadební hrnec (Pernek MAL) - veľký hrniec, v ktorom sa varí na svadbu F. chudobnému aj z hrnca vikipí (Lukáčovce HLO) - keď je niekto v zlej situácii, ešte ho stihnú ďalšie nepríjemnosti; toho ňiet, čo ten hrňiedz zabiu̯ (Jasenová DK) - ťažko hľadať vinníka; kotuol hrncu záviďí (Pukanec LVI) - bohatý závidí chudobnému; kotuol hrncu záviďi, že sa oba čierni (Lutila KRE) - obaja sú rovnakí; motal sa jag jelito v hrnci (Kuchyňa MAL) - o nešikovnom človeku; hrnčisko s. zvel. expr.: Naškrabaľi zemákvo a postaviľi ich na šporheľ do hrnčiska (Brvnište PB); hrncový príd.: hrncová varecha (St. Turá NMV)
harnec p. hrniec
hrniec [-(i)ec] m 1. valcovitá nádoba najmä na varenie (obyč. s jedným al. dvoma uchami): try hrncze medienne (ŽILINA 1574); hrnyecz welki pre ocet (BÁNOVCE n. B. 1663); do gliedowaneho hrnce (RT 17. st); gaulus: mléčny hrnec (KS 1763) mliečnik L. nočny hrnec (LC 1707) nočník F. egyptské h-e bohatstvo, hojnosť: po egiptskjch hrncoch telesných žadosty se roztužily (WO 1670); kotel hrncowy záwjdj (že je čierny) (KrG 1704) o veľkej závisti rovnakých 2. obsah tejto nádoby: hrnecz masla (ŽILINA 1609); hrncový, hrnčený príd: nasus: hrncowe ucho (KS 1763); wezmi hrnčenu pokriewku (VK 1764); hrnčeny riad (LIPTOV 1775) hrnčiarsky; testateum fragment: strep hrncovy (LD 18. st); hrnok [-ok, -ek], hrnček [hr(i)n-; -(e)ček, -čok] dem k 1: striberni hrnczek (s. l. 1625); hrnčoky, krčziassky (ZVOLEN 1644); medeny hrnok (ŠTÍTNIK 1648); zapraw dobre hrnek (KLe 1740); grajczarowi hrincsok (KRUPINA 1747); olluta: hrnček, hrneček L. capidula: nočny hrnček nočník (KS 1763); k 2: hrnczek masla (ŽILINA 1609) P. atpn Harnok (v Topoľčanoch 1482)