hrmot -u m. tupý prerušovaný zvuk (obyč. pri narážaní tvrdých predmetov); lomoz, buchot, rachot: h. strojov; do izby vošli s h-om deti
□ robiť h. hrmotať
hrmot -tu m.
hrmot -tu m. 1. ▶ súvislý al. prerušovaný tupý zvuk spôsobený narážaním tvrdých predmetov na seba, údermi, činnosťou strojov a pod.; syn. buchot, lomoz, rachot: dunivý, neustávajúci, ohlušujúci h.; h. kolies, lietadiel, tankov; prekričať h. motora; zobudiť sa na strašný h.; s hrmotom odsúvať stoličky; Prešiel popri nich [autobus] s veľkým hrmotom a zahalil ich oblakom prachu. [L. Ballek]; Hrmot skál, buchot, štiepanie a lámanie dlho neustávali. [P. Jaroš] □ robiť hrmot hrmotať, lomoziť 2. expr. ▶ zmiešanina prenikavých, ohlušujúcich, rušivých zvukov, hluk; syn. lomoz, rachot: h. rockových koncertov; zvyknúť si na h. rušnej ulice; V hostinci už bol hrmot a výskot, začala sa tancovačka. [Š. Žáry]; Počul som hrmot, čudné hlasy, ba skôr výkriky, zvadu. [L. Ťažký] 3. expr. ▶ všeobecné vzrušenie, rozruch, nervozita: riešiť problémy bez mediálneho hrmotu; zariadiť niečo bez (zbytočného) hrmotu; narobiť pre nič, za nič veľa hrmotu; Niektoré zmeny sprevádza veľký hrmot, iné sa odohrávajú v tichosti. [Sme 1997]
hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel
hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbe • štrkot • drkot: štrkot, drkot zubov • poet.: hrk • štrk (Hviezdoslav) • klepot • klopot: klepot, klopot motora, zubov • štrngot • cvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiek • šramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramot • buchot • hrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov
hrmot p. lomoz, hluk, hrkot
lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál
hrmot, -u m. tupý zvuk vydávaný nárazmi, narážaním tvrdých predmetov, buchot, lomoz: h. vozov, kolies, vlaku, strojov; h. mlyna; pekelný h.; h. diel (Kal., Škult.); h. bubna (Čaj.); Zrazu sa dvere s hrmotom otvorili. (Zgur.) Niečo s hrmotom padlo na zem. (Hor.) Zmútené vody prúdia s ťažkým hrmotom. (Stod.)
hrmot m. tupý dunivý zvuk; lomoz, buchot: Bolo počuť aj zas takí hrmot ako kobe skaľia z voza zmetávau̯! (V. Lom MK); Odrazu sa strhnúl hrmot (Rochovce ROŽ); Ďe-tu prasklina, uš pivňice sa zalamovali, burali - taki hrmot, mali tam hodňe pomurovane maštale (Riečnica KNM); Ale ftem už hrubí hrmot, treskot (Jablonové MAL)
hrmot m 1. hrmotanie, buchot, rachot: takovy hrmot, strileni jako z kusu a zemetraseni slyšeno bylo (LIETAVA 1607 CM); w noczy sa byl stal hrmot, treskanj, pleskanj (KRUPINA 1675); weliky hrmot a ssturc kamenuw padagicich (MS 1758); hrmot zbroge a nástroge woganského (VP 1764) 2. hurhaj, krik, nepokoj: ale sem bratersky mlčel, nechtegice hrmotu, zlosty a zle wule robit (s. l. 18. st); x. pren nárného myssleňá hrmot (BlR 18. st) prázdne reči