hriešnik -a mn. -ci m.
1. hriešny človek: kajúci h.
2. hovor. expr. previnilec
● starý h. nepolepšiteľný človek;
hriešnica -e -nic ž.
hriešnica -ce -nic ž.
hriešnik -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ kto sa dopúšťa hriechov (v náboženskom zmysle); kto pácha hriechy, prestupuje Božie al. cirkevné prikázania, hriešny človek: kajúcny, veľký h.; potrestať, zatratiť hriešnikov; modliť sa za hriešnikov; dať rozhrešenie, odpustiť hriešnikovi; Boh nechce smrť hriešnika, toho ponecháva, aby poznal svoje omyly. [A. Habovštiak] 2. hovor. expr. ▶ kto sa niečím previnil, kto porušil isté predpisy, previnilec, vinník: nenapraviteľný, nepolepšiteľný h.; odobrať medaily dopingovým hriešnikom; Hriešnik si ľahol bruchom na stoličku a pán učiteľ prášil nohavice. [M. Urban]; Zavládne nezákonnosť, najlepší budú vystavení prenasledovaniu, najväčší hriešnik sa bude mať dobre, bude prekvitať. [V. Švenková] ◘ fraz. starý hriešnik nepolepšiteľný človek ▷ hriešnica -ce -nic ž.: Také šťastné tváre mávajú hriešnice, keď sa vyznajú zo svojich hriechov a svojou nevinnosťou opäť lákajú páchať hriechy. [L. Ťažký]
hriešnik, -a, mn. č. -ci m.
1. náb. kto prestupuje náboženské prikázania, hriešny človek: kajúcny h.; veľký h. ktorý má veľa hriechov;
2. hovor. kto sa niečím previnil: Dvojaký hriešnik, i ju i mňa ste oklamali. (Tim.)
● starý h. o človeku, ktorý sa už viackrát previnil;
hriešnica, -e, -níc ž.
hriešnik m. csl hriešny človek: To takí hriašnik, furd za druhó chodží! (Kameňany REV); hrišňik (Spiš. Štvrtok LVO, Michalovce) F. to je starí hriešňik! (Mošovce MAR) - je nenapraviteľný; otkladá jako hriešník s pokáňím (Bošáca TRČ) - dlho sa chystá na niečo; hriešnica ž.: To len za pokušením ide tá hriašnic! (Kameňany REV)