hriešny príd.
1. náb. nemravný, zlý, plný hriechu: h. skutok, viesť h. život, h-e myšlienky, h. človek, h-a duša, h-a láska
● na moj hriešnu (dušu) zaverenie, naozaj, určite, veru;
2. expr. nesprávny, nemiestny, nevhodný, trestuhodný: h-a nedbanlivosť, nevedomosť
● hovor. h-a cena premrštená; vyhodiť na (za) niečo h-e peniaze zaplatiť veľa, veľkú sumu;
3. hovor. vo výrazoch h. človek, h-a stvora, h-a duša vyjadruje ľudskú slabosť, bezmocnosť, úbohosť: Čože tu mám ja, hriešny človek, spraviť? (Pal.) Čoho nedožiješ na tomto svete, hriešny človeče! (Kuk.) Čo si počnem, hriešna stvora! (Tim.);
hriešne prísl. k 1, 2;
hriešnosť, -ti ž.