hriešny príd.
1. páchajúci hriechy, plný hriechu: h. človek; h. život
2. hovor. expr. veľký, trestuhodný: h-a nedbanlivosť; h-a cena privysoká
3. expr. v spoj. h-a stvora, duša, h. človek (obyč. vo zvolaní) slabý, bezmocný, úbohý
● na moj h-u (dušu) naozaj, veru (zaverenie);
hriešne prísl.: h. žiť; h. drahý;
hriešnosť -i ž.
hriešne 2. st. -nejšie prísl.
hriešne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ dopúšťajúc sa hriechov (v náboženskom i svetskom zmysle): žiť h.; Iba jedno - hriešne sa priznávam - jedno ma trochu miatlo. [P. Karvaš] s pocitom previnenia, viny; Človek sa môže rozhodovať morálne i nemorálne, hriešne i správne. [Sme 2002] 2. hovor. expr. ▶ presahujúc očakávanú al. prijateľnú mieru; vo zvýšenej miere (v pozitívnom i negatívnom zmysle), nevídane; syn. hrozne, úžasne, ukrutne: h. drahá dovolenka, volebná kampaň; má h. peknú postavu; je až h. bohatý; h. podceniť, zanedbať niečo; hovorí sa h. málo o tom, čo sa má a ako sa má; Bol cnostným len z toho dôvodu, že za hriešne neresti by bol musel hriešne veľa zaplatiť. [J. Lenčo]; Dievčatko s pehavými lícami a gombíkovým noštekom pôsobilo až vyzývavo, hriešne nevinne. [P. Vilikovský]
1. náb. nemravný, zlý, plný hriechu: h. skutok, viesť h. život, h-e myšlienky, h. človek, h-a duša, h-a láska
● na moj hriešnu (dušu) zaverenie, naozaj, určite, veru;
2. expr. nesprávny, nemiestny, nevhodný, trestuhodný: h-a nedbanlivosť, nevedomosť
● hovor. h-a cena premrštená; vyhodiť na (za) niečo h-e peniaze zaplatiť veľa, veľkú sumu;
3. hovor. vo výrazoch h. človek, h-a stvora, h-a duša vyjadruje ľudskú slabosť, bezmocnosť, úbohosť: Čože tu mám ja, hriešny človek, spraviť? (Pal.) Čoho nedožiješ na tomto svete, hriešny človeče! (Kuk.) Čo si počnem, hriešna stvora! (Tim.);
hriešne prísl. k 1, 2;
hriešnosť, -ti ž.