hrebeň -a m.
1. nástroj so zubmi na česanie vlasov: kostený, ozdobný h.
2. iný nástroj so zubmi (ako súčasť strojov ap.): h. na zber čučoriedok rafáč; tech. urovnávací h.
3. výrastok na hlave niekt. vtákov: kohutí h.
4. vrchná pretiahnutá úzka časť niečoho: horský h., h. vrchov, strechy, vĺn; meteor. h. vysokého tlaku pruh medzi 2 tlakovými nížami
● rastie, narástol mu h. stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu h. stratil sebavedomie, skrotol;
hrebeňový príd.: h-á túra po hrebeňoch (vrchov); h-á strecha;
hrebienok -nka, hrebenček -a m. zdrob. k 1 – 3
hrebeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
hrebeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ nástroj so zubami na česanie a úpravu vlasov: hustý, riedky h.; ozdobný h. do vlasov; česať sa hrebeňom; zastoknúť si h. do vlasov; hrať na hrebeni fúkať do hrebeňa cez tenký papier a tak vyludzovať melódiu, tóny; Sem-tam ho poťahovala za vlasy alebo mu ich sama pričesala vlastným hrebeňom. [Ľ. Ondrejov]; Pre staršiu dobu sú typické jednodielne, v mladšom období sú časté trojvrstvové hrebene pospájané železnými alebo bronzovými nitmi. [Slovensko I] 2. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; strakatý kohútik natriasa hrebeňom; pren. Ženská hlavička má vlasy vyčesané do hrebeňa ako pankáč. [LT 1998] na temene vyčesané nahor 3. ▶ ozubený nástroj al. ozubená súčasť rozličných nástrojov, strojov a pod.: stierací h.; h. na česanie ľanu, na zber bobuľovín; ručný zber čučoriedok bez použitia hrebeňov □ textil. dočesávací, sčesávací, urovnávací hrebeň nástroje na odstraňovanie a úpravu vláken 4. geol. ▶ najvyššia časť do dĺžky pretiahnutého pohoria al. horskej reťaze pripomínajúca tvarom hrebeňovito členenú strechu: horský, nezalesnený h.; hlavný, centrálny h. najvýraznejší v hrebeňovom pohorí; bočný h. okrajová, vybiehajúca časť hrebeňového pohoria; letný, zimný prechod hrebeňom Malých Karpát; výhľad z hrebeňa do dolín; na hrebeňoch Vysokých Tatier je ešte sneh 5. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: spenený h. morskej vlny; hrebene z kysnutého, lístkového cesta; prevýšenie komína ponad h. strechy; zviazať dokumenty do hrebeňa □ anat. bedrový hrebeň; hrebeň klinovej, krížovej kosti; hrebeň priedušnice; meteor. hrebeň vysokého tlaku vzduchu pásmo vysokého tlaku vzduchu medzi dvoma pásmami nízkeho tlaku vzduchu 6. stav. ▶ spojenie dvoch drevených častí, obyč. trámov, ktoré stoja oproti sebe v určitom uhle; druh priečnej väzby dreva: hrana hrebeňa 7. poľov. ▶ dlhé štetiny na prednej časti chrbta diviaka ◘ fraz. rastie/narástol mu hrebeň stáva sa, stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu hrebeň stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebeň naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho ▷ zdrob. ↗ hrebienok; hrebenček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 2, 5: h. do vlasov; Cesty sú čisté, vymetené vetriskom, len v zákutiach a po priekopách sa krčia filigránske hrebenčeky závejov. [K. Jarunková]; hrebenisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: Váš holub má plno zjarabeného peria a hrebenisko! [Š. Žáry]
hrebienok -nka pl. N -nky m. 1. zdrob. ▶ malý hrebeň (na česanie al. úpravu účesu): učesať sa hrebienkom; zastoknúť si do vlasov ozdobný h.; Siahol do zadného vrecka nohavíc a vytiahol malý hrebienok v striebornom rámiku. [D. Dušek] 2. zdrob. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; Zdravá kura má oči jasné a hrebienok svieži, červený. [Ž. Inovecká]; pren. chlapec s vlasmi sčesanými z čela do kohútieho hrebienka; Na hlavy si nastokli tí herci na rozhľadni šišaky rímskeho vojaka, lenže nie železné, ale plstené, žlté s hrebienkom. [D. Tatarka] 3. zdrob. ▶ malý, nižší horský hrebeň: skalnatý, zalesnený h.; Štvornožky i plaziačky mi bolo treba ísť, ale prešiel som hrebienkom šťastlivo. [Ľ. Ondrejov]; Pokračujeme poľnou cestou na ďalší škrapový hrebienok. [VNK 2002] 4. zdrob. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: Hladkám mu chudý chrbátik, na ktorom jasne cítiť hrebienok chrbtice. [R. Moric] 5. ▶ výtrusná rastlina, plazivý hustý zelený až zlatohnedastý mach □ bot. hrebienok mäkký Ctenidium molluscum ◘ fraz. narástol mu hrebienok stúplo mu sebavedomie, spyšnel; spľasol/spadol mu hrebienok stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebienok naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho ▷ zdrob. hrebenček ↗ hrebeň
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
hrebeň, -a m.
1. nástroj na česanie vlasov: hustý, riedky h., kostený h.; česať sa h-om; hrať na h-i
● hovor. jeho vlasy týždeň nevideli h. o strapatom človeku;
2. nástroj na čistenie priadze, ľanu, konopí ap.;
3. výrastok na hlave niektorých vtákov (kohúta, dudka a i.)
● začína mu rásť h. začína byť bezočivý, veľa si dovoľuje; zraziť niekomu h. pokoriť ho;
4. horná pretiahnutá ostrá časť niečoho: horský h.; h. strechy, h. vlny (na vode); anat. h. lonovej kosti;
hrebeňový príd.: h-é chodníky, h-é túry po hrebeňoch hôr; geogr. h-á čiara spádnica po hrebeni vrchu;
hrebienok, -nka i hrebenček, -a m. zdrob. expr. k 1, 3
hrebenček p. hrebeň
hrebeň m. (hrebiň) 1. csl predmet na česanie al. úpravu vlasov: Doňez hrebeň, ňech ťa očešem! (Návojovce TOP); Každva rano jú češem zo dvoma hrebení (Brusník REV); Tento hreben je rítkí, zle sa s ním čese (Vištuk MOD); Veź hrebeň i začež ho! (Dl. Lúka BAR); Ja už hrebiň nośim najbaržej, uš koľeska ňet (Buglovce LVO); hrebiň (Remeniny GIR) F. hustí ako hrebeň (Rim. Píla RS) - veľmi hustý; ďabla fše z retkim hrebeňom češu (Udavské HUM) - zlo nebýva vždy dostatočne potrestané 2. zried. strsl i zsl náradie na česanie dobytka, česák: Kec_ca kón očeše z hrebenom, liščí sa mu srst (Trakovice HLO) L. kušňierski hrebeň (Závadka n. Hron. BRE) - na úpravu spracúvanej srsti 3. strsl, zsl, zried. spiš česadlo na ľan al. konope, šteť: hreben (Mur. Lehota REV, N. Lehota NMV); hrebeň (Studenec LVO) 4. náradie na oberanie drobných plodov očesávaním: hrebeň na jafuri (Košťany n. Tur. MAR); Maľini zbieraju z hrebeňom (Chrasť n. Horn. SNV) 5. ozubená súčasť rozličných strojov a zariadení: Hreben sa dvíhav do víški, kec_ca točilo s kluku (Trakovice HLO); hrebeň (Malacky); hreben (Lukáčovce HLO) 6. csl výrastok na hlave niektorých vtákov: Zdraví kohút má pekňe červení hrebeň (Brodzany TOP); Kohút má krvaví hreben (Vaďovce MYJ); Naš kohut ma kervavi hrebiň, isce śe dadzi bil (Torysa SAB) F. hrebeň mu narástou̯ (Košťany n. Tur. MAR) - spyšnel; navrel mu hrebeň (Bošáca TRČ) - nahneval sa 7. pás dlhej štetiny na krku a chrbte ošípanej: hrebeň (Lamač BRA) 8. hrboľ nad prednými nohami koňa; hrebeň (Cinobaňa LUČ, Brestovany TRN) 9. chlp nedokosenej trávy al. obilia: Ňeháva za sebou hrebeňe (Sebedražie PDZ) 10. čiast. strsl i zsl, vsl horná pretiahnutá časť niečoho: Na hrebeň (strechy), čo sa dávalo, to boli válouce, korítka (Prochot NB); Po hrebeni strechi uteká kocúr (Vaďovce MYJ); Virh dacha śe volal hrebeň (Dl. Lúka BAR); Ked bula burka, hrom uderil do hrebeňa (Smižany SNV) L. na hrebene (Hor. Orešany TRN) - spôsob prípravy viničných prútov v škôlke 11. v dvojslovnom názve rastliny: kohútou hrebeň (Pukanec LVI), kohúcí hrebeň (Sotina SEN) - bot. plamenník hrebenistý (Caelosia cristata); hrebenček m. zdrob. expr. k 1: bialí hrebenšok (Kameňany REV); hrebienok m. zdrob. k 1, 7: Kúp mi dva hrebienki do vlasov! (Kšinná BÁN); Ten kohút mieu̯ prekrásní hrebének (Záh. Ves MAL)
hrebienok p. hrebeň
hrebiň p. hrebeň
hrebeň m 1. nástroj so zubami na česanie vlasov: pekná Katarínka v okenečku stála, svoje žluté vlasy hrebeňom česala (RL 17. st); Lukacs Joseph počerne wlasy ma, w kterych nosy kriwy hreben (PONIKY 1785) 2. nástroj na uhládzanie, česanie srsti domácich zvierat (najmä koní, kráv): kone s hrebeňom často čes (PL 1787) 3. nástroj na česanie ľanu, konopí, česák: hrebeny, czuo len dru (BYTČA 1606 E); hrebene, s kterymý se konope czesu (KRUPINA 1702); vulsella linaria: lenowá hachla, lenowy hreben (KS 1763) 4. stredoveký mučiaci nástroj so zubami: udy z hrebenmj zeleznimy trhane (SK 1697) 5. mäsitý výrastok na hlave niekt. domácich vtákov: crista: hreben kohúty (NP 17. st); hrebeň kuracy (KS 1763); (sliepky) kochlátje s dwogačistým hrebeňom (PL 1787) 6. horná časť vrchu al. pohoria, chrbát: od Kalysstya dolu hrebeniom pusstiali sme sa z dobitkem (P. LEHOTA 1625) 7. ochranné mreze: cataracta: Schutzgatter: hrebeni na braně (LC 1707) P. atpn Hreben (TRNAVA 1566); Joannes Hreben (GAJARY 1592 U1); -ný príd k 1: na spusob hrebennych zubkúw (KS 1763); hrebienok [-ek], hrebenček [-ček, -čok] dem k 1: chlapcom hrebenčekj (TURIEC 1651); mosadny hrebencok (s. l. 1748); kupyl som slonowy hrebecžek (N. MESTO n. V. 1772) zo slonoviny; Juro kastanoweg barwi wlasuw kratkich, w kterich nosi kriwi hrebenek (PUKANEC 1788) P. tpn patrowansky chotar wedge czez Vlču dolynu na Hrebjenek (P. LEHOTA 1641)
hrebenný p. hrebeň