Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hrebeň -a m.

1. nástroj so zubmi na česanie vlasov: kostený, ozdobný h.

2. iný nástroj so zubmi (ako súčasť strojov ap.): h. na zber čučoriedok rafáč; tech. urovnávací h.

3. výrastok na hlave niekt. vtákov: kohutí h.

4. vrchná pretiahnutá úzka časť niečoho: horský h., h. vrchov, strechy, vĺn; meteor. h. vysokého tlaku pruh medzi 2 tlakovými nížami

rastie, narástol mu h. stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu h. stratil sebavedomie, skrotol;

hrebeňový príd.: h-á túra po hrebeňoch (vrchov); h-á strecha;

hrebienok -nka, hrebenček -a m. zdrob. k 1 – 3

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrebeň ‑a m.; hrebeňový; hrebienok ‑nka, hrebenček ‑a m.

hrebeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.

hrebeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1.nástroj so zubami na česanie a úpravu vlasov: hustý, riedky h.; ozdobný h. do vlasov; česať sa hrebeňom; zastoknúť si h. do vlasov; hrať na hrebeni fúkať do hrebeňa cez tenký papier a tak vyludzovať melódiu, tóny; Sem-tam ho poťahovala za vlasy alebo mu ich sama pričesala vlastným hrebeňom. [Ľ. Ondrejov]; Pre staršiu dobu sú typické jednodielne, v mladšom období sú časté trojvrstvové hrebene pospájané železnými alebo bronzovými nitmi. [Slovensko I]
2. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; strakatý kohútik natriasa hrebeňom; pren. Ženská hlavička má vlasy vyčesané do hrebeňa ako pankáč. [LT 1998] na temene vyčesané nahor
3.ozubený nástroj al. ozubená súčasť rozličných nástrojov, strojov a pod.: stierací h.; h. na česanie ľanu, na zber bobuľovín; ručný zber čučoriedok bez použitia hrebeňovtextil. dočesávací, sčesávací, urovnávací hrebeň nástroje na odstraňovanie a úpravu vláken
4. geol. ▶ najvyššia časť do dĺžky pretiahnutého pohoria al. horskej reťaze pripomínajúca tvarom hrebeňovito členenú strechu: horský, nezalesnený h.; hlavný, centrálny h. najvýraznejší v hrebeňovom pohorí; bočný h. okrajová, vybiehajúca časť hrebeňového pohoria; letný, zimný prechod hrebeňom Malých Karpát; výhľad z hrebeňa do dolín; na hrebeňoch Vysokých Tatier je ešte sneh
5. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: spenený h. morskej vlny; hrebene z kysnutého, lístkového cesta; prevýšenie komína ponad h. strechy; zviazať dokumenty do hrebeňaanat. bedrový hrebeň; hrebeň klinovej, krížovej kosti; hrebeň priedušnice; meteor. hrebeň vysokého tlaku vzduchu pásmo vysokého tlaku vzduchu medzi dvoma pásmami nízkeho tlaku vzduchu
6. stav. ▶ spojenie dvoch drevených častí, obyč. trámov, ktoré stoja oproti sebe v určitom uhle; druh priečnej väzby dreva: hrana hrebeňa
7. poľov. ▶ dlhé štetiny na prednej časti chrbta diviaka
fraz. rastie/narástol mu hrebeň stáva sa, stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu hrebeň stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebeň naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho
zdrob.hrebienok; hrebenček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 2, 5: h. do vlasov; Cesty sú čisté, vymetené vetriskom, len v zákutiach a po priekopách sa krčia filigránske hrebenčeky závejov. [K. Jarunková]; hrebenisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: Váš holubplno zjarabeného peria a hrebenisko! [Š. Žáry]


hrebienok -nka pl. N -nky m. 1. zdrob.malý hrebeň (na česanie al. úpravu účesu): učesať sa hrebienkom; zastoknúť si do vlasov ozdobný h.; Siahol do zadného vrecka nohavíc a vytiahol malý hrebienok v striebornom rámiku. [D. Dušek]
2. zdrob. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; Zdravá kura má oči jasné a hrebienok svieži, červený. [Ž. Inovecká]; pren. chlapec s vlasmi sčesanými z čela do kohútieho hrebienka; Na hlavy si nastokli tí herci na rozhľadni šišaky rímskeho vojaka, lenže nie železné, ale plstené, žlté s hrebienkom. [D. Tatarka]
3. zdrob.malý, nižší horský hrebeň: skalnatý, zalesnený h.; Štvornožky i plaziačky mi bolo treba ísť, ale prešiel som hrebienkom šťastlivo. [Ľ. Ondrejov]; Pokračujeme poľnou cestou na ďalší škrapový hrebienok. [VNK 2002]
4. zdrob. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: Hladkám mu chudý chrbátik, na ktorom jasne cítiť hrebienok chrbtice. [R. Moric]
5. ▶ výtrusná rastlina, plazivý hustý zelený až zlatohnedastý machbot. hrebienok mäkký Ctenidium molluscum
fraz. narástol mu hrebienok stúplo mu sebavedomie, spyšnel; spľasol/spadol mu hrebienok stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebienok naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho
zdrob. hrebenčekhrebeň

-eň/324727±366 2.46: substantíva m. neživ. N+A sg. 181228→181365
+120
−86
d/101175 týžd/31709 oh/8320 kam/8197 stup/7714 ti/5028→5036
+6
−5
pram/3447→3452±3 prst/2828 km/2033 plam/1749 kor/1399→1525
+84
−67
hreb/1433 odti/974 (54/5220)

/461947±637 2.31: substantíva m. neživ. N+A sg. 181994→182295
+185
−180
deň/101175 týždeň/31709 oheň/8320 kameň/8197 stupeň/7714 tieň/5028→5036
+6
−5
prameň/3447→3452±3 prsteň/2828 kmeň/2033 plameň/1749 koreň/1399→1525
+84
−67
hrebeň/1433 odtieň/974 (71/6150)

pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrebeň, -a m.

1. nástroj na česanie vlasov: hustý, riedky h., kostený h.; česať sa h-om; hrať na h-i

hovor. jeho vlasy týždeň nevideli h. o strapatom človeku;

2. nástroj na čistenie priadze, ľanu, konopí ap.;

3. výrastok na hlave niektorých vtákov (kohúta, dudka a i.)

začína mu rásť h. začína byť bezočivý, veľa si dovoľuje; zraziť niekomu h. pokoriť ho;

4. horná pretiahnutá ostrá časť niečoho: horský h.; h. strechy, h. vlny (na vode); anat. h. lonovej kosti;

hrebeňový príd.: h-é chodníky, h-é túry po hrebeňoch hôr; geogr. h-á čiara spádnica po hrebeni vrchu;

hrebienok, -nka i hrebenček, -a m. zdrob. expr. k 1, 3

hrebenček p. hrebeň


hrebeň m. (hrebiň)
1. csl predmet na česanie al. úpravu vlasov: Doňez hrebeň, ňech ťa očešem! (Návojovce TOP); Každva rano jú češem zo dvoma hrebení (Brusník REV); Tento hreben je rítkí, zle sa s ním čese (Vištuk MOD); Veź hrebeň i začež ho! (Dl. Lúka BAR); Ja už hrebiň nośim najbaržej, uš koľeska ňet (Buglovce LVO); hrebiň (Remeniny GIR)
F. hustí ako hrebeň (Rim. Píla RS) - veľmi hustý; ďabla fše z retkim hrebeňom češu (Udavské HUM) - zlo nebýva vždy dostatočne potrestané
2. zried. strsl i zsl náradie na česanie dobytka, česák: Kec_ca kón očeše z hrebenom, liščí sa mu srst (Trakovice HLO)
L. kušňierski hrebeň (Závadka n. Hron. BRE) - na úpravu spracúvanej srsti
3. strsl, zsl, zried. spiš česadlo na ľan al. konope, šteť: hreben (Mur. Lehota REV, N. Lehota NMV); hrebeň (Studenec LVO)
4. náradie na oberanie drobných plodov očesávaním: hrebeň na jafuri (Košťany n. Tur. MAR); Maľini zbieraju z hrebeňom (Chrasť n. Horn. SNV)
5. ozubená súčasť rozličných strojov a zariadení: Hreben sa dvíhav do víški, kec_ca točilo s kluku (Trakovice HLO); hrebeň (Malacky); hreben (Lukáčovce HLO)
6. csl výrastok na hlave niektorých vtákov: Zdraví kohút má pekňe červení hrebeň (Brodzany TOP); Kohút má krvaví hreben (Vaďovce MYJ); Naš kohut ma kervavi hrebiň, isce śe dadzi bil (Torysa SAB)
F. hrebeň mu narástou̯ (Košťany n. Tur. MAR) - spyšnel; navrel mu hrebeň (Bošáca TRČ) - nahneval sa
7. pás dlhej štetiny na krku a chrbte ošípanej: hrebeň (Lamač BRA)
8. hrboľ nad prednými nohami koňa; hrebeň (Cinobaňa LUČ, Brestovany TRN)
9. chlp nedokosenej trávy al. obilia: Ňeháva za sebou hrebeňe (Sebedražie PDZ)
10. čiast. strsl i zsl, vsl horná pretiahnutá časť niečoho: Na hrebeň (strechy), čo sa dávalo, to boli válouce, korítka (Prochot NB); Po hrebeni strechi uteká kocúr (Vaďovce MYJ); Virh dacha śe volal hrebeň (Dl. Lúka BAR); Ked bula burka, hrom uderil do hrebeňa (Smižany SNV)
L. na hrebene (Hor. Orešany TRN) - spôsob prípravy viničných prútov v škôlke
11. v dvojslovnom názve rastliny: kohútou hrebeň (Pukanec LVI), kohúcí hrebeň (Sotina SEN) - bot. plamenník hrebenistý (Caelosia cristata); hrebenček m. zdrob. expr. k 1: bialí hrebenšok (Kameňany REV); hrebienok m. zdrob. k 1, 7: Kúp mi dva hrebienki do vlasov! (Kšinná BÁN); Ten kohút mieu̯ prekrásní hrebének (Záh. Ves MAL)


hrebienok p. hrebeň


hrebiň p. hrebeň

hrebeň m
1. nástroj so zubami na česanie vlasov: pekná Katarínka v okenečku stála, svoje žluté vlasy hrebeňom česala (RL 17. st); Lukacs Joseph počerne wlasy ma, w kterych nosy kriwy hreben (PONIKY 1785)
2. nástroj na uhládzanie, česanie srsti domácich zvierat (najmä koní, kráv): kone s hrebeňom často čes (PL 1787)
3. nástroj na česanie ľanu, konopí, česák: hrebeny, czuo len dru (BYTČA 1606 E); hrebene, s kterymý se konope czesu (KRUPINA 1702); vulsella linaria: lenowá hachla, lenowy hreben (KS 1763)
4. stredoveký mučiaci nástroj so zubami: udy z hrebenmj zeleznimy trhane (SK 1697)
5. mäsitý výrastok na hlave niekt. domácich vtákov: crista: hreben kohúty (NP 17. st); hrebeň kuracy (KS 1763); (sliepky) kochlátje s dwogačistým hrebeňom (PL 1787)
6. horná časť vrchu al. pohoria, chrbát: od Kalysstya dolu hrebeniom pusstiali sme sa z dobitkem (P. LEHOTA 1625)
7. ochranné mreze: cataracta: Schutzgatter: hrebeni na braně (LC 1707)
P. atpn Hreben (TRNAVA 1566); Joannes Hreben (GAJARY 1592 U1); -ný príd k 1: na spusob hrebennych zubkúw (KS 1763); hrebienok [-ek], hrebenček [-ček, -čok] dem k 1: chlapcom hrebenčekj (TURIEC 1651); mosadny hrebencok (s. l. 1748); kupyl som slonowy hrebecžek (N. MESTO n. V. 1772) zo slonoviny; Juro kastanoweg barwi wlasuw kratkich, w kterich nosi kriwi hrebenek (PUKANEC 1788)
P. tpn patrowansky chotar wedge czez Vlču dolynu na Hrebjenek (P. LEHOTA 1641)


hrebenný p. hrebeň


hrebienok p. hrebeň

Hrebeň Hrebeň
hrebeň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hrebeň
G (bez) hrebeňa
D (k) hrebeňu
A (vidím) hrebeň
L (o) hrebeni
I (s) hrebeňom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hrebene
G (bez) hrebeňov
D (k) hrebeňom
A (vidím) hrebene
L (o) hrebeňoch
I (s) hrebeňmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HREBEŇ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 47×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
LÁB, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 11×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 8×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 4×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 4×;
JAKUBOV, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
ROHOŽNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
ZOHOR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
LOZORNO, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako predvčerom na hrebeni que l'avant-veille sur la crête
česanie, hrebene do vlasov coiffer, peignes de coiffure, barrettes
ich hrebeň sa podobal leur crête ressemblait à
ktorého hrebene sa dvíhajú dont crêtes s'élèvent
trávy, zdobiace hrebene vrchov d'herbe, frangeaient les crêtes
vŕšok, ktorého hrebeň sa promontoire, dont la crête s'
z hrebeňa na hrebeň de crête en crête

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu