hrdza -e ž.
1. hnedočervený zrnitý povlak, kt. sa tvorí na železných predmetoch koróziou; chem. oxid železitý: mreža rozožratá h-ou
2. cudzopasná huba, kt. na rastlinách tvorí hnedé škvrny: tráva napadnutá h-ou
hrdza hrdze hrdzí ž.
hrdza hrdze hrdzí ž. 1. iba sg. ▶ hnedočervený zrnitý povlak, ktorý sa tvorí na povrchu železných predmetov pôsobením kyslíka vo vlhkom prostredí; hydratovaný oxid železitý a železnatý: červenohnedá h. na železe; začínajúca h.; vrstva hrdze; odstraňovač, rozpúšťač hrdze; mreže rozožraté, prežraté hrdzou; zábradlia sa chytá h.; prostriedok chráni kovový povrch proti hrdzi; očistiť pílu od hrdze; zájsť hrdzou; byť zanesený hrdzou i pren. patriaci do minulosti, neaktuálny; Ty si doniesol vtedy tú plachtu, pamätáš sa, bola celá od hrdze. [J. Johanides]; pren. Korupcia je hrdza, zažratá hlboko do našej spoločnosti. [Sme 2001] niečo rozkladné, deštruujúce 2. ▶ cudzopasná bazídiová huba napádajúca listy a mladé výhonky poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, semenných rastlín a papradí: výskyt hrdze na listoch slivky; prípravky účinné proti hrdziam; ošetriť trávnik proti hubovým chorobám, hrdziam a burinám □ bot. hrdza pšeničná Puccinia triticina; hrdza ražná Puccinia dispersa; hrdza trávová Puccinia graminis ◘ fraz. hrub. žrať ako hrdza veľmi veľa jesť; hrdza času stopy, ktoré zanecháva čas
hrdza, -e, hrdzí ž.
1. hnedočervený povlak na železe vystavenom vlhku, vzduchu;
chem. kysličník železitý; rozožratý h-ou, h. ho žerie, h. sa ho chytila, chytá (o železných predmetoch);
2. choroba, kaz na rastlinách spôsobený istým druhom húb; bot. h. trávna (Paccinia graminis): ovocie, listy napadnuté h-ou
● ľud. h. padá dážď za slnka
ardza p. hrdza
erdza p. hrdza
hrdza i hrdz ž. (ardza, erdza, ordza, ridza, redza, zarza, zerz) 1. strsl, čiast. zsl, vsl hnedočervený povlak na železe vystavenom vlhku a vzduchu: Železo ňesmie biď na dažďi, bo chiťi erdzu (Lipt. Hrádok LM); Zeľezo sa najdreľej misí vicisťiť z ridzi (Zvol. Slatina ZVO); Ale vizerá tá sekera, samá hrdzä! (Brusník REV); Ket to rás chicí zerz, je koňec (Záh. Bystrica BRA); Ta co śi ňepoucirala te nože? Kukaj, sama ardza! (Letanovce SNV); zarza (V. Rovné BYT) F. to me žre jag ardza źeľezo (Spiš. Štvrtok LVO) - veľmi ma to mrzí 2. škvrna na látke spôsobená kovom: Ordza sa mi na košelu chiťila (Bobrovec LM) 3. tek, novohr, spiš choroba obilia al. rastlín: Taká hrdza fčéra po tom dažďi sadla na viňice, že sa šecke červeňie (Pukanec LVI); Redza zabela obiľej (Turíčky LUČ); Pšeňicu ulapila ardza (Markušovce SNV) 4. dážď za slnka poškodzujúci porasty: Ke_clnko svieťi a prší, padá ridza, trpí hrozno aj ľísťa (Str. Plachtince MK); Ardza spadla na pšeňicu (Studenec LVO) F. ardza padne, slunko śvici a bosorka maslo muci (Spiš. Štvrtok LVO) - povrávka pri daždi za slnka 5. obyč. mn. č. peha na tele človeka: redze (Selce KRU) 6. včel. peľ v pláste: A vecka śe dalo do toho rospuščenoho suša vodi a zaś zohralo a tak śe premil, bo f tim vosku bula i ardza zaras, to śe skazilo (Vran. Dlhé VRN)
ordza p. hrdza
hrdza [(h)r(d)z(a), ri(d)za; zerz, rez] ž 1. neželateľný povlak na železe al. na iných kovoch spôsobený účinkom ovzdušia: rdza železo zgyeda (PG 1656); scolecia: železná zerz; rez zežhrala motyki; retrimentum ferrarium: zelena zerz na mosazi medenka (KS 1763); zasyp to mjsto medenu rzou (PL 1787); stribro zežjra rez (CS 18. st); x. pren krestian sklada sobe poklady do nebe, kdežto ani rza any mol nekazj (HL 17. st) 2. červenohnedé škvrny na rastlinách spôsobené cudzopasnou hubou: wianočnim popolom posipa swogu winyiczu, zebi ridza geg nyesskodila (KRUPINA 1722); klasúw tenkych a zerzem pripálenych (KB 1757); ustilago: rez na obilú; crugo: zerz na zbožu (KS 1763); gaknahle ty hrdza padne na zahradne zrostlini (PR 18. st) 3. zubný kaz: popel ze solu zmissani spaleni hrzu zubow hogj (PR 18. st)