Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

hrdza -e ž.

1. hnedočervený zrnitý povlak, kt. sa tvorí na železných predmetoch koróziou; chem. oxid železitý: mreža rozožratá h-ou

2. cudzopasná huba, kt. na rastlinách tvorí hnedé škvrny: tráva napadnutá h-ou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrdza ‑e ž.

hrdza hrdze hrdzí ž.

hrdza hrdze hrdzí ž. 1. iba sg.hnedočervený zrnitý povlak, ktorý sa tvorí na povrchu železných predmetov pôsobením kyslíka vo vlhkom prostredí; hydratovaný oxid železitý a železnatý: červenohnedá h. na železe; začínajúca h.; vrstva hrdze; odstraňovač, rozpúšťač hrdze; mreže rozožraté, prežraté hrdzou; zábradlia sa chytá h.; prostriedok chráni kovový povrch proti hrdzi; očistiť pílu od hrdze; zájsť hrdzou; byť zanesený hrdzou i pren. patriaci do minulosti, neaktuálny; Ty si doniesol vtedy tú plachtu, pamätáš sa, bola celá od hrdze. [J. Johanides]; pren. Korupcia je hrdza, zažratá hlboko do našej spoločnosti. [Sme 2001] niečo rozkladné, deštruujúce
2. ▶ cudzopasná bazídiová huba napádajúca listy a mladé výhonky poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, semenných rastlín a papradí: výskyt hrdze na listoch slivky; prípravky účinné proti hrdziam; ošetriť trávnik proti hubovým chorobám, hrdziam a burinámbot. hrdza pšeničná Puccinia triticina; hrdza ražná Puccinia dispersa; hrdza trávová Puccinia graminis
fraz. hrub. žrať ako hrdza veľmi veľa jesť; hrdza času stopy, ktoré zanecháva čas

-dza/125455±9 2.03: substantíva ž. N sg. 9658±9 Prievidza/5774 dza/919 chôdza/891 schôdza/859 hrádza/357 bryndza/271 hrdza/210→240
+4
−9
priadza/86 sadza/74 medza/62 ochodza/31 nevädza/24 tvrdza/18 (5/52)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrdza, -e, hrdzí ž.

1. hnedočervený povlak na železe vystavenom vlhku, vzduchu;

chem. kysličník železitý; rozožratý h-ou, h. ho žerie, h. sa ho chytila, chytá (o železných predmetoch);

2. choroba, kaz na rastlinách spôsobený istým druhom húb; bot. h. trávna (Paccinia graminis): ovocie, listy napadnuté h-ou

ľud. h. padá dážď za slnka

ardza p. hrdza


erdza p. hrdza


hrdza i hrdz ž. (ardza, erdza, ordza, ridza, redza, zarza, zerz)
1. strsl, čiast. zsl, vsl hnedočervený povlak na železe vystavenom vlhku a vzduchu: Železo ňesmie biď na dažďi, bo chiťi erdzu (Lipt. Hrádok LM); Zeľezo sa najdreľej misí vicisťiť z ridzi (Zvol. Slatina ZVO); Ale vizerá tá sekera, samá hrdzä! (Brusník REV); Ket to rás chicí zerz, je koňec (Záh. Bystrica BRA); Ta co śi ňepoucirala te nože? Kukaj, sama ardza! (Letanovce SNV); zarza (V. Rovné BYT)
F. to me žre jag ardza źeľezo (Spiš. Štvrtok LVO) - veľmi ma to mrzí
2. škvrna na látke spôsobená kovom: Ordza sa mi na košelu chiťila (Bobrovec LM)
3. tek, novohr, spiš choroba obilia al. rastlín: Taká hrdza fčéra po tom dažďi sadla na viňice, že sa šecke červeňie (Pukanec LVI); Redza zabela obiľej (Turíčky LUČ); Pšeňicu ulapila ardza (Markušovce SNV)
4. dážď za slnka poškodzujúci porasty: Ke_clnko svieťi a prší, padá ridza, trpí hrozno aj ľísťa (Str. Plachtince MK); Ardza spadla na pšeňicu (Studenec LVO)
F. ardza padne, slunko śvici a bosorka maslo muci (Spiš. Štvrtok LVO) - povrávka pri daždi za slnka
5. obyč. mn. č. peha na tele človeka: redze (Selce KRU)
6. včel. peľ v pláste: A vecka śe dalo do toho rospuščenoho suša vodi a zaś zohralo a tak śe premil, bo f tim vosku bula i ardza zaras, to śe skazilo (Vran. Dlhé VRN)


ordza p. hrdza

hrdza [(h)r(d)z(a), ri(d)za; zerz, rez] ž
1. neželateľný povlak na železe al. na iných kovoch spôsobený účinkom ovzdušia: rdza železo zgyeda (PG 1656); scolecia: železná zerz; rez zežhrala motyki; retrimentum ferrarium: zelena zerz na mosazi medenka (KS 1763); zasyp to mjsto medenu rzou (PL 1787); stribro zežjra rez (CS 18. st);
x. pren krestian sklada sobe poklady do nebe, kdežto ani rza any mol nekazj (HL 17. st)
2. červenohnedé škvrny na rastlinách spôsobené cudzopasnou hubou: wianočnim popolom posipa swogu winyiczu, zebi ridza geg nyesskodila (KRUPINA 1722); klasúw tenkych a zerzem pripálenych (KB 1757); ustilago: rez na obilú; crugo: zerz na zbožu (KS 1763); gaknahle ty hrdza padne na zahradne zrostlini (PR 18. st)
3. zubný kaz: popel ze solu zmissani spaleni hrzu zubow hogj (PR 18. st)

hrdza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hrdza
G (bez) hrdze
D (k) hrdzi
A (vidím) hrdzu
L (o) hrdzi
I (s) hrdzou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) hrdze
G (bez) hrdzí
D (k) hrdziam
A (vidím) hrdze
L (o) hrdziach
I (s) hrdzami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu