Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hrdý príd.

1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon

2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek; h-é správanie, h. výzor

3. expr. veľkolepý, znamenitý, výborný: h-á hostina;

hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;

hrdosť -i ž.: národná h.; stavovská h.; falošná h.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrdý; hrdo prísl.; hrdosť ‑i ž.

hrdo 2. st. hrdšie prísl.

hrdo 2. st. hrdšie prísl. 1. ▶ s pocitom (oprávnenej) hrdosti, pýchy na niečo, na niekoho; syn. pyšne: h. sa hlásiť k svojmu národu; rodičia h. rozprávali o svojich deťoch
2. ▶ s vedomím vlastnej hodnoty, dôležitosti; syn. sebavedome: h. vykračovať; h. mlčať; h. zdvihnúť hlavu; Nesie sa hrdo, dôstojne. [P. Jaroš]; Otrok sa hrdo vystrel ako slobodný muž. [J. Lenčo]
3.veľmi vznešene, majestátne: za nami sa h. čnejú štíty Tatier; hrad sa h. týči na brale; na veliteľskej lodi h. viala kráľovská štandarda; Na premnohých utešených pahorkoch sa hrdo vyníma Neapol. [Vč 1997]

-do/1384941±600 5.66: adverbiá 1. st. 11645 tvrdo/5153 nečudo/2512 hrdo/2135 škaredo/641 natvrdo/354 mlado/199 hnedo/176 bledo/82 šedo/77 rôznorodo/55 crescendo/50 nesúrodo/48 činorodo/31 (18/132)

hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšnepyšnosebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

porov. aj hrdý 1

2. porov. veľkolepý, nádherný 1


pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšenenamyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavupohŕdavoarogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmialexpr.: nadutonafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkaneexpr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždenýchpoet. zhrda (Rázus)zastar. zhŕdavo (Figuli)

2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcomsebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávaťexpr. zried. hrdko (Timrava)

porov. aj pyšný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrdo p. hrdý


hrdý, 2. st. hrdší príd.

1. vedomý si svojej vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho al. niečoho, čo nám patrí, zakladajúci sa na niekom, na niečom; sebavedomý, pyšný, povýšený: h. na svojho otca, brata; h. na svoju vlasť, na svoj pôvod; je zámožnejší a hrdší (Šolt.); Keby len taká hrdá nebola! (Čaj.) Hrdý gazda chce na koňoch ukazovať svoju pýchu. (Gab.)

2. nár. nádherný, veľkolepý, znamenitý, skvostný, výborný: h-á večera (Tim.); hrdá spiežová valaška (Taj.); Chutí vám žinčicazačal — hrdá je, však? (Krno);

hrdo prísl.

1. sebavedome; pyšne, povýšene: h. si počínať (Tim.); Pohodila hrdo hlavou. (Kuk.) Maroš hrdo kráča vedľa otca. (Ráz.);

2. nár. nádherne, skvostne, veľkolepo: h. oblečený (Tim.); Doma za ten čas sestrám bolo hrdo. (Dobš.) hrdosť, -ti ž. vedomie vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho, niečoho, čo nám nejako patrí; sebavedomie, pýcha, povýšenosť: chlapská, ženská h., otcovská, rodičovská h.; Nevie ani, ktorou nohou má skôr stúpiť od hrdosti. (Tim.)

hardo p. hrdo


hardze p. hrdo


herdo p. hrdo


hrde p. hrdo


hrdo i hrde prísl. (herdo, hardo, hardze)
1. sebavedome, pyšne, smelo: Ak si hrdo krášä ló cestó (Kameňany REV)
F. herdo śe ňesc, trimac (Studenec LVO) - správať sa sebavedome; hrdo si veďie (Rim. Píla RS) - vystavuje sa na obdiv
2. parádne; bohato, veľmi pekne: Majú hrdo zariaďenú izbu (St. Hory BB); No a to sa nám viďelo hrdo tedi, teraz vám to uš takuo ňerobia (Lišov KRU); Ňaňika okalila pou̯ ďeďiňe zrup, hrdo tá to veďela veľmej (Čelovce MK); Herdo śe obľikac (Studenec LVO)
3. dobre, veselo: I tancovali, spievali, herdo bulo, herdo (Hranovnica POP)
4. šar veľa, hojne: A bandureg hardze nasadzu (Dl. Lúka BAR); hardo davaľi (Sveržov BAR)

hrdo p. hrdý

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu