hrdina -u mn. -ovia m.
1. kto vyniká ušľachtilou odvahou, kto koná veľké činy: národný h., stať sa h-om
2. ústredná postava lit. diela: kladný h.
3. kto je predmetom obdivu: h. pretekov; stať sa h-om dňa; robiť (zo seba) h-u, robiť sa h-om predstierať hrdinstvo;
hrdinka -y -niek ž.;
hrdinský príd. k 1, neohrozený, zmužilý: h-í vojaci, h. skutok; lit. h. epos;
hrdinsky prísl.: h. znášať niečo;
hrdinskosť -i ž.;
hrdinstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hrdina 1: morálne h.
2. hrdinský skutok: vykonať, dokázať h.
hrdinstvo -va s.
hrdinstvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ vlastnosť, správanie hrdinu, odvážneho a ušľachtilého človeka; syn. hrdinskosť, udatnosť, neohrozenosť: prejaviť, preukázať h. v boji; vyzdvihovať h. vojakov; udeliť medailu za h.; rozprávať príbeh o každodennom hrdinstve; Bez mravného hrdinstva sa nijaký spisovateľ nezaobíde. [V. Mináč] 2. ▶ hrdinský, odvážny, ušľachtilý skutok, čin: veľké vojenské hrdinstvá; klamné hrdinstvá; vykonať obdivuhodné h.; odmeniť, vyznamenať niekoho za h.; To, čo si ty robila, bolo hrdinstvo. [M. Jančová]; Nie je to hrdinstvo na správnom mieste, ak chceš zostať sama s dieťaťom. [D. Mitana]
heroizmus prejav ušľachtilej odvahy, vykonanie veľkého činu • heroickosť • hrdinstvo • hrdinskosť • kniž. bohatierstvo: bezpríkladný heroizmus, bezpríkladné hrdinstvo
hrdinstvo p. heroizmus
hrdinstvo, -a, -tiev str. vlastnosti hrdinu, hrdinskosť; hrdinský skutok: bezpríkladné h., pracovné h.