Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

hrdý príd.

1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon

2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek; h-é správanie, h. výzor

3. expr. veľkolepý, znamenitý, výborný: h-á hostina;

hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;

hrdosť -i ž.: národná h.; stavovská h.; falošná h.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrdý; hrdo prísl.; hrdosť ‑i ž.

hrdý hrdá hrdé 2. st. hrdší príd.

hrdý hrdá hrdé 2. st. hrdší príd. 1. obyč. v prísudku (i na koho, na čo) ▶ zakladajúci si na niekom, na niečom (obyč. právom), hrdiaci sa niekým, niečím; syn. pyšný: je h. na svojich predkov; hrdí rodičia ukazujú fotografie svojho syna; byť h. na svoj pôvod; A na to, že porodila viac detí, mala by byť hrdá. [D. Bartko]; Na diplomy a zlaté medaily, [...] bol hrdý do konca života. [V. Ferko]
2. ▶ vedomý si svojej hodnoty a zakladajúci si na nej; svedčiaci o tom; syn. sebavedomý: h. muž; hrdá povaha; hrdé správanie; má h. pohľad, výraz; príslušník hrdého národa [J. Papp]; Ten, ktorého budem ľúbiť, musí byť vysoký, hrdého držania. [Z. Dônčová]
3. expr. zastaráv. ▶ vyznačujúci sa bohatosťou, akosťou, krásou a pod.: h. obed; hrdá hostina; bola to hrdá svadba!; obliecť sa do najhrdších šiat [E. Dzvoník]
4.dôstojne sa vypínajúci, majestátne pôsobiaci; syn. vznešený: h. zámok; hrdé veže hradu; slnečné Taliansko s hrdou pompéznosťou rímskej antiky [Z. Zguriška]; Dolu na hrdom mieste pri hlavnej ceste už ležala hŕba kvádrov na nový dom. [A. Devečková]
fraz. hrdý ako páv veľmi pyšný

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 22640→22176
+65
−0
mla/15550 hr/2385 chu/1541→1077
+65
−0
tvr/1070 ble/1030 hne/326 škare/324 činoro/60 rôznoro/56 prvora/53 druhora/50 tmavohne/36 žltohne/22 (24/137)

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 6467 tvr/2663 mla/1322 hne/588 ble/269 hr/262 prvora/246 škare/223 rôznoro/157 chu/117 tmavohne/86 še/77 svetlohne/52 druhora/45 (27/360)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1


chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný


povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý


sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

p. aj nádherný 1, výborný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrdý, 2. st. hrdší príd.

1. vedomý si svojej vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho al. niečoho, čo nám patrí, zakladajúci sa na niekom, na niečom; sebavedomý, pyšný, povýšený: h. na svojho otca, brata; h. na svoju vlasť, na svoj pôvod; je zámožnejší a hrdší (Šolt.); Keby len taká hrdá nebola! (Čaj.) Hrdý gazda chce na koňoch ukazovať svoju pýchu. (Gab.)

2. nár. nádherný, veľkolepý, znamenitý, skvostný, výborný: h-á večera (Tim.); hrdá spiežová valaška (Taj.); Chutí vám žinčicazačal — hrdá je, však? (Krno);

hrdo prísl.

1. sebavedome; pyšne, povýšene: h. si počínať (Tim.); Pohodila hrdo hlavou. (Kuk.) Maroš hrdo kráča vedľa otca. (Ráz.);

2. nár. nádherne, skvostne, veľkolepo: h. oblečený (Tim.); Doma za ten čas sestrám bolo hrdo. (Dobš.) hrdosť, -ti ž. vedomie vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho, niečoho, čo nám nejako patrí; sebavedomie, pýcha, povýšenosť: chlapská, ženská h., otcovská, rodičovská h.; Nevie ani, ktorou nohou má skôr stúpiť od hrdosti. (Tim.)

hardý p. hrdý


herdý p. hrdý


hrdý príd. (hrďí, hardi, herdi)
1. csl sebavedomý, namyslený: Tajšlej zme kranúťi ednejmu hrdejmu mláďencovi (Lešť MK); Šva si takí hrdí, že se ani neobzrež o nás! (Revúca); Jano chvílu ból ve svece... ostal jakosi hrdí (Brvnište PB); Šag aňi ňema na co bic herdi (Torysa SAB); Taki si hardi na svoju ženu (Petrovany PRE)
F. hrdí aňi gróf (Klenovec RS), ďiouke ako páve hrdej (Čelovce MK) - veľmi namyslený (-é)
2. jstrsl bohatý, zámožný: Ľa, zato aj hrdej gazdovia držiavali koze popri statku (Čelovce MK); To boľi hrdí páňi, maľi veľa (Cerovo KRU); Vinšó hrdí gazda na psí tricätok (Brusník REV)
3. novohr, spiš veľkolepý, nákladný, výborný: A to bola hrdá hosťina potom (Senné MK); Kmotra na kerscini upekla herdi kuhen (Letanovce SNV)
4. jstrsl, vsl pekne urastený, driečny: Kobelärki sa hrdie dieuki (Kobeliarovo ROŽ); Náš suśid ma harde koňe (Sveržov BAR); Jaka harda pšeňica narosla (Dl. Lúka BAR); herde jablučko (Letanovce SNV)
5. jstrsl, spiš pekne urobený, ozdobený, výstavný: Ťen ih (kožky) virobiu̯ a pošiu̯ hrdej kudmeňe (Čelovce MK); To si obľiekla i hrdej kitľe, višívanej opľecká (Lešť MK); Majú hrdí dom (Nandraž REV); Štvarteg je herda dzedzina (Spiš. Štvrtok LVO)
6. gem zručný, šikovný: V Revúci buli hrďí kolesári (Revúca); hrdá tanešnic (Gem. Milhosť REV)
7. v dvojslovnom názve rastliny: hrdá barka (Valča MAR) - bot. hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys)

hrdo p. hrdý


hrdý príd
1. pyšný, sebavedomý, namyslený: nech mlčy twa papula hrda (GV 1755); superbus: pyssny, hrdy, naduty (KS 1763); lidé sami sebe milugicy, lakomj, hrdj (VP 1764)
2. skvostný, nádherný: hrda barwa (PG 1656)
P. atpn Blasius Herdy (v Bánovciach n. B. 1492); Mateg Hrdy (VARÍN 1520 SČL); Martinus Herdy (PODLUŽANY 1554 U1); -o prísl k 1: superbiter: pyssne, pyssno, hrdo (KS 1763); -osť ž pýcha, povýšenosť, namyslenosť: odrykass-li se hrdosti (BAg 1585); wyzdwihowali se nekdy w pychu a hrdost lide učeny (SK 1697); arrogantia: pochwáleni seba, hrdost, pycha (KS 1763); -oba ž hrdosť, pýcha: superbiam et ostentationem vulgo hrdoba a chwasti (TURIEC 1582); abichme darow tich nie k hrdobe, ale ku pokore užiwaly (TC 1631); newypinag se w hrdobu, když mass bohattstwj (PoP 1723-24)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRDÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 347×, celkový počet lokalít: 78, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŠUTOVCE, okr. PRIEVIDZA – 35×;
OPATOVCE NAD NITROU, okr. PRIEVIDZA – 28×;
NITRIANSKE RUDNO, okr. PRIEVIDZA – 27×;
SEBEDRAŽIE, okr. PRIEVIDZA – 24×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 18×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 14×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 12×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 11×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 10×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hrdá na toto et fière de cette
hrdá na toto rozhodnutie fière de cette résolution
hrdý a žiariaci, prešibaný et radieux, le futé
hrdý na svoj ostrov fier de son île
jemný, hrdý ako lev délicat, fier comme un lion
mladý muž, jemný, hrdý jeune homme, délicat, fier
slečna a taká hrdá demoiselle, et si fière
veľmi hrdý na poklony très fier des compliments
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu