hrdúsiť -i nedok. škrtiť (význ. 1), drhnúť; dusiť: líška h-i sliepku, h. niekoho povrazom; kašeľ ho h-i zadúša;
pren. expr. h-ia ich starosti sužujú, nivočia
hrdúsiť sa -si sa -sia sa (ne)hrdús sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.
hrdúsiť -si -sia (ne)hrdús! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.
hrdúsiť sa -si sa -sia sa hrdús sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. 1. (čím) ▶ nemôcť dýchať; syn. dusiť sa, zadúšať sa: hrdúsi sa kašľom, dymom 2. ▶ navzájom si zovierať hrdlo a tým znemožňovať dýchanie: váľali sa po zemi a hrdúsili sa ▷ dok. ↗ zahrdúsiť sa
hrdúsiť -si -sia hrdús! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (koho, čo) ▶ bolestivo zovierať hrdlo a tým znemožňovať dýchanie; syn. škrtiť: h. niekoho oboma rukami; psa hrdúsi obojok; Ľuďom odoberajú zápalky, motúzy, nožík - všetko, čo podpaľuje, hrdúsi a reže. [KŽ 1963]; Tu, vidíte, tu je stopa, stisol mi hrdlo a hrdúsil ma. [Vč 1973] 2. (čo) ▶ pevne, silou sťahovať: h. slučku; Mama hrdúsila snop, otec sa zohol k nej, zodvihol kosák a vyhodil ho do závozu. [P. Kováčik] 3. (koho, čo; ø) ▶ pripravovať o život; syn. zabíjať: lasica hrdúsi kurence; Hrdúsia ľudí. [P. Jaroš]; pren. hrdúsenie výroby drahým úverom [NP 1982] potláčanie 4. (koho) ▶ neumožňovať dýchať, zadúšať; syn. dusiť: bodľačie ma pichá, prach hrdúsi; hrdúsil ho kašeľ 5. expr. (koho) ▶ spôsobovať veľké duševné utrpenie, trápiť: starosti ho hrdúsia; Ondreja v poslednom čase hrdúsili čierne myšlienky. [M. Krno]; Psota sa mi vovliekla do domu a teraz ma chce hrdúsiť. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ zahrdúsiť
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
hrdúsiť 1. p. dusiť, škrtiť 1 2. p. trápiť 3. p. dusiť 1
škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúť • hrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsi • dusiť • dláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdle • udúšať • zadúšať • zadŕhať • priškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiť • expr.: tantušiť • tentušiť (Tajovský)
2. p. hatiť 3. p. šetriť 1
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
hrdúsiť, -i, -ia nedok. expr.
1. (koho, čo) stískať niekomu hrdlo, škrtiť, drhnúť: Stenal, akoby ho hrdúsili. (Al.) Chytil slučku, čo ho (bujaka) hrdúsila okolo hrdla. (Kuk.); pren. Dusím cit, hrdúsim myšlienku (Taj.) potláčam.
2. (koho) dusiť, škrtiť, drhnúť (o kašli): V noci hrdúsi ma kašeľ. (Al.)
3. (koho) trápiť, nivočiť, gniaviť: Storaké starosti ju hrdúsia! (Al.) Prečo nás zbíjajú, gniavia, hrdúsia? (Fr. Kráľ);
dok. zahrdúsiť
|| hrdúsiť sa
1. škrtiť sa, dusiť sa (kašľom);
2. zried. trápiť sa; moriť sa, hrdlačiť: A najmladší tak ďaleko je — v školách. Vraj, aby sa tak nehrdúsil, ako oni musia. (Hviezd.);
dok. k 1 zahrdúsiť sa
hrdúsiť nedok. 1. škrtiť, drhnúť: Dajťe mu pokoj, ňehrdúsťe ho! (Mur. Lehota REV); Ten živáň hrduseu̯ tam toho človeka (Martin n. Žit. ZM); Začal ženu hrdúsit (Bošáca TRČ) 2. expr. ťažko kašlať: hrdúsiť (Hor. Lehota DK) 3. expr. ťažko pracovať, hrdlačiť: Ot chlapca miseu̯ hrdúsiť po cudzíh gazdoch (Ležiachov MAR); hrdúsiť (Radvaň BB, Brezno); hrdúsit (Lukáčovce HLO)
hrdúsiť sa nedok. 1. dusiť sa (obyč. od kašľa): hrdúsiť sa (Prievidza) 2. expr. biť sa: Furt sa medzi sebóv hrdusé (Mur. Dl. Lúka REV)
hrdúsiť [h(e)r-] ndk škrtiť, drhnúť; zabíjať; (lev) ktere (vtáčky) muže, hrdusi a zežjra (SK 1697); Geho Welkomoznosty sluzebnyiczi mog hid strilagu, lapagu a herdusa (BECKOV 1768); knjža od ukrutneho kacyra hrdusit sa bude (BlR 18. st)