Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrana -y hrán ž. miesto styku 2 plôch predmetu, ostrý okraj predmetu: h. stola, kocky, ostré h-y skál;

hranka -y -niek ž. zdrob.

hranka -ky -niek ž. zdrob.

hrana -ny hrán ž. 1. ▶ ostrý okraj predmetu; syn. ostrie: rezná h. noža, píly; nabrúsiť tupú hranu čepele; ponúkame profesionálne brúsenie hrán lyží
2. ▶ miesto styku, spojenia dvoch plôch s ostrým pozdĺžnym zakončením: h. stola; h. kocky; Stratil už hrany, ako ich stráca každý kameň vystavený vetru. [R. Jašík] □ mat. hrana grafu úsečka spájajúca vrcholy grafu; geod. terénna hrana čiara označujúca styk dvoch rôzne naklonených častí terénnej plochy
3. ▶ miesto styku rozličných javov, názorov, citových prejavov a pod.; syn. hranica: básnik na hrane dospelosti [LT 1991] na začiatku dospelosti; zmietať sa na hrane nádeje a zúfalstva [A. Baláž]; Ja vidím dobre, ako všetko okolo mňa sa snaží opilovať ostré hrany, ako všetko hovorí ku mne: Buď znášanlivý. [V. Mináč]
◘ fraz. na hrane na hranici zákona; obrúsiť hrany zjemniť konfrontáciu; otupiť hrany zmierniť napätie
▷ hranka -ky -niek ž. zdrob.: ružica s množstvom ostrých hraniek na lupienkoch [D. Tatarka]

hrana, -y, hrán ž.

1. ostrý okraj nejakého predmetu: h. stola, skrine, h-y briliantu, vyhladiť h-y;

geom. priečnica dvoch stien telesa: h. kocky, kvádra; stav. priama, krivá, klenbová h.;

2. kniž. zastar. vyzváňanie, najmä za mŕtveho: na večer znie zvonov hrana (Botto); žiaľu h. (Hviezd.);

hranový príd.: h. lineár;

hranka, -y, -niek ž. zdrob. k 1

hranka p. hrana

hránka¹ ž.
1. gem kôpka pokoseného obilia: Mi smo nakosili sto hránok (Kameňany REV); Kelo hránki ste dnez nakosili? (Nandraž REV)
2. zväzok prútia al. obilia: hránka (V. Straciny MK); Zbirame klaski a viažeme jih do hrankoch (Lastovce TRB)
3. dožinkový veniec z kláskov obilia: hranka (Stanča TRB)

hránka² ž. gem kĺb na prste, hanka: Buchnúl si hránku do stola (Kameňany REV); Celia hránki si podrvil (Nandraž REV)

hranka ž hra, hranie (v kartách, v lotérii ap.): od lotterigskeg komory potwrzeny hranky; kdo wiwoleny hranky spusob zgewne a zretedlne wimluwy (Kur 18. st)