hrana, -y, hrán ž.
1. ostrý okraj nejakého predmetu: h. stola, skrine, h-y briliantu, vyhladiť h-y;
geom. priečnica dvoch stien telesa: h. kocky, kvádra; stav. priama, krivá, klenbová h.;
2. kniž. zastar. vyzváňanie, najmä za mŕtveho: na večer znie zvonov hrana (Botto); žiaľu h. (Hviezd.);
hranový príd.: h. lineár;
hranka, -y, -niek ž. zdrob. k 1
hranka p. hrana