hrad -u m. veľké feud. opevnené sídlo: Spišský h., zrúcaniny h-u; Bratislavský h.; h. Červený Kameň, h. Krásna Hôrka;
hradný príd.: h. pán, h-é nádvorie;
hrádok -dku m. zdrob.
hradný -ná -né príd.
hradný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s hradom; patriaci k hradu; nachádzajúci sa v hrade; žijúci na hrade: h. vrch, hradné bralo; hradné nádvorie; hradná priekopa; h. žalár; hradná rytierska sieň; hradná obrazáreň; hradná studňa; zrúcaniny hradných múrov; h. pán; hradná pani; veliteľ hradnej stráže; sobášiť sa v hradnej kaplnke; Hradná posádka odišla preč, privolať ju a takto zachrániť mesto bolo nemožné. [M. Húževka]
hradný p. hrad
hrad, -u m. väčší opevnený zámok, v stredoveku šľachtické sídlo: Bratislavský h.; Trenčiansky h.; na h-e; Hrad = Pražský hrad; obkľúčiť, dobyť h.;
hradný príd.: h. pán, h-á pani, h-á stráž; h-é nádvorie; h-é múry;
spodst. hradný, -ého m. zastar. správca hradu, kastelán (J. Mat.);
hrádok, -dku m. zdrob. menší hrad: zemianske h-y
hradný p. hrad1