hradba, -y, často v mn. č. hradby, -dieb ž. murovaná ohrada, opevnenie okolo stredovekých sídel: hradby a veže Vyšehradu (Jégé); mestské h-y;
pren. niečo mohutné, pevné, nepreniknuteľné, nedobytné: Tatra skalnou hradbou vôkol nej sa veží. (Chal.); h. hôr (Kuk.); h-y prekážok (Smrek) množstvo; ozvalo sa spoza hradby cestujúcich (Karv.) spoza zástupu