Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

hrada1 -y hrád ž. okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu;

hradový príd.: h-á povala


hrada2 -y hrád ž. vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s 1 druhom rastlín), záhon: kvetinová h.; teplá h. parenisko;

hriadka -y -dok ž.

1. zdrob. k hrada

2. hrada: h-y mrkvy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrada ‑y hrád ž.; hradový

hrada -dy hrád ž.

hrada1 -dy hrád ž. ▶ okresané hranaté brvno, obyč. v povalovej konštrukcii stavby; syn. trám: nosná, hrebeňová, spojovacia h.; nahladko opracovaná h. z červeného smreka; kresať povalové hrady; píliť spráchnivené hrady; Petrolejka visela z hrady nad stolom. [P. Andruška]; Na povale na hradách svietila žltá cibuľa, viazaničky červených pálivých paprík a zlatej kukurice. [J. Blažková]; Ešte sú na hradách dávne nápisy, vyrezané do sčernetého dreva. [Slo 2002]


hrada2 -dy hrád ž. region. ▶ vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s jedným druhom rastlín): kapustná h.; teplá h. parenisko; konča role je h. s egrešmi; vysievať semienka do zeleninových hrádzdrob.hriadka

hrada1 otesané brvno, obyč. v povale stavby • trám: povalové hrady, trámytrámec (menšia hrada) • krokvakrokvica (hrada, na ktorej je uložená konštrukcia strechy) • zrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zruby


hrada2 vymedzená a obrobená časť pôdy • záhonhriadka: kvetinová hrada, kvetinový záhon v parku; vyplieť záhon, hriadku


klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvnezrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zrubyhradatrámtrámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám

p. aj hrada1


záhon 1. vymedzená a obrobená časť pôdy • hradahriadka: záhony tulipánov v parku; vyplieť hradu, hriadku

2. p. pole 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrada1, -y, hrád ž. okresané brvno (obyč. na držanie povaly): základná, spojovacia, nosná, povalová h.; visieť na h-e

hrada2, -y, hrád ž. menší záhon v záhrade pre zeleninu al. kvety, hriadka: teplá h.; mrkvové, kvetinové, kapustné h-y

hrada1 ž. (hreda) strsl, čiast. zsl, vsl okresané brvno, trám, ktorý sa používa na rozličné účely (ako nosník): Česalá na krave a na koňe bole na polički pod hradou (Čelovce MK); F komore na hräde ešče celí bok slanini (Brusník REV); Z hrá_ca robí krou (Návojovce TOP); Já držím múku po hrade a je tam suchá (Trenč. Závada TRČ); Na pujdze su hredi (Remeniny GIR); U piuňici na spotku na źemi jezd dva hredi a na ňe śe bačka vikotuľi (Trnava p. Lab. MCH)
L. pajtová hrada (Pukanec LVI) - hrada na stodole; spoňia hrada (V. Straciny MK), mešterna hrada (Komárovce SOB) - hlavná nosná hrada povaly; slepá hrada (Ozdín LUČ) - celou dĺžkou ležiaca na múre; puntová hrada (St. Turá NMV) - cez šírku stodoly; roštová hrada (St. Turá NMV) - po dĺžke obytnej miestnosti; múčná hrada (V. Stankovce TRČ) - predná pozdĺžna hrada v mlyn. lešení; čengová hrada (Sereď GAL) - vrchná priečna hrada na člne lodného mlyna
F. silní jako hrada (Bošáca TRČ), to bú chlab ako hräda (Sása REV) - veľmi silný; hradisko s. zvel.: Pekňe po rebríku som išla na ti hraďiská (Chocholná TRČ)


hrada2 ž. vymedzená časť obrobenej pôdy obyč. s jedným druhom rastlín, záhon: Maď je za humní na hreďe (Dol. Lehota DK); Do hredi śe śeje morna (Hrabkov PRE)
L. ťeplá hrada (Turíčky LUČ) - parenisko
F. roľa jag hreda (Studenec LVO) - pekne upravená; hriadka2 ž. zdrob.: Na tíchto hriétkah buďeme mať priesadu (Dol. Lehota DK); Zrovnala son zen do hrádék (Trakovice HLO); Na jar śe śeje źeľeňina v záhratke do hratkoch (Spiš. Štvrtok LVO)


hreda p. hrada


hriadka2 p. hrada2

hrada1 [-e-, -ä-] ž okresané brvno, trám: kdybi se bil o hradu w izbe nezawadel (DOBRAŠOV 1643); brwen pospolitich, tramow y hrad (TRENČÍN 1647); na drabsku yzbu kdi wozily hredy, krokwy a hlinu (ŠTÍTNIK 1688); mlinarom, kdy tiahaly hradu messternu w piwowari; mlinarom od hryad tyahanya, na kostole (KRUPINA 1689; 1696); (pod mostom) dubowe stlpy ze dwoma hradamy dubowimy (TRENČÍN 1713); murarowy, čwo hrady zamurowal (P. BYSTRICA 1772); -ový príd trabalis: hradovy (LD 18. st); hriadka1 [-á-] dem: hratky na susseny desek 2 (DUBNICA n. v. 1723)


hrada2 ž záhon v poli al. v záhrade: hrada gedna niže Jamborouskych hryad (KRUPINA 1685); areola nispet: tepla hrada (NP 17. st) parenisko; 5 hriad cesnaku (PUKANEC 18. st); kapustu sat do hradi (PR 18. st); hriadka2 [-ia-, -iä-, -á-], hriadočka [hrádečka], hradička dem: w zahradach hriadka pod kapustu; gednu v nyznych zahradach hriedku (L. TRNOVEC 1536; 1569); gednu hriadku priesadnu (KRUPINA 1676); zahradnik kope rylem aneb motykau a dela hrádky (OP 1685); cožkolwek k domu prynaležy, gak w poly ostredky, hradky (S. ĽUPČA 1689); osobam, kteri robili pri wissniem mline okolo rasstubne pod hradkuow (ŽILINA 1710); w rastoky gedna hradička (H. STRHÁRE 1742); w zahraďe kwytkowe hradky delatj; zasyté hrádki poléti; areika: hrádka, hrádečka (KS 1763)


hriadka1 p. hrada1

hriadka2 p. hrada2

Hrada Hrada
hrada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hrada
G (bez) hrady
D (k) hrade
A (vidím) hradu
L (o) hrade
I (s) hradou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) hrady
G (bez) hrád
D (k) hradám
A (vidím) hrady
L (o) hradách
I (s) hradami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu