hrabivý príd. pejor. chamtivý, ziskuchtivý, lakomý: h. človek;
hrabivo prísl.;
hrabivosť -i ž.
hrabivosť -ti ž.
hrabivosť -ti ž. pejor. ▶ vlastnosť toho, kto je hrabivý, chamtivosť: ľudská h.; bezohľadná h. za majetkom; obviniť politika z hrabivosti; Krčmy a obchody rodia faloš, lakomstvo, hrabivosť. [J. Podhradský]
vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo
hrabivý príd. pejor. ziskuchtivý, chamtivý: h-é ruky, h-í ľudia;
hrabivosť, -ti ž.