Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hríb -a m.

1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák

2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y

3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie; atómový h. mrak po atómovom výbuchu

● iron. → starý h.;

hríbový príd.: h-á polievka;

hríbik -a m. zdrob.

hríb ‑a m.; hríbový; hríbik ‑a m.

hríb -ba pl. N -by I -bmi/-bami m.

hríb -ba pl. N -by m. 1. ▶ huba z čeľade hríbovitých s bielou dužinou, mäsitým hnedastým klobúkom a valcovitým hlúbikom rastúca prevažne v listnatých lesoch: zbierať, sušiť hríby; Kde rastú také krásne hríby? [J. Balco]; Nakukol i zdvihol haluze, sťaby hríby alebo iné huby hľadal. [A. Habovštiak] □ bot. hríb obyčajný Boletus edulis; hríb dubový Boletus aestivalis; hríb satanský Boletus satanas
2. hovor. ▶ jedlá huba vo všeobecnosti: nakladané, sušené hríby; hríby v octe; omeleta s hríbmi; mäso na hríboch; chodiť na hríby; Keď zbadám v kúte za skriňou prútený košík, zíde mi na um, že by som mohol ísť na hríby. [V. Šikula]
3. ▶ niečo tvarom pripomínajúce hríb: drevený h. na štopkanie; zátka v podobe korkového hríba; Šikmým traverzom cez svah vystúpime k dokonale vymodelovanému skalnému hríbu Čertova skala. [Cs 2003] □ atómový hríb obrovský rádioaktívny oblak v tvare hríba po jadrovom výbuchu
◘ fraz. iron. starý hríb starý, ostarený chlap, ktorý sa robí mladým ◘ parem. ak v auguste nie sú hríby, nebude v zime snehu; veľa hríbov v júni sýpky nenaplní
▷ hríbik -ka pl. N -ky m. zdrob.: hlávky voňajúcich hríbikov; kurča na hríbikoch; vykrajovať z cesta hríbiky; mriežkovať ponožky na hríbiku; Čiapka spadla chlapcovi až na oči. Vyzeral v nej ako hríbik. [V. Markovičová-Záturecká]; hríbček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: tešili sme sa z množstva nazbieraných hríbčekov; hríbisko -ka -bisk s., v sg. i m. zvel.: velikánsky h; Bol rozhodnutý tvrdiť, že hríbisko našiel sám. [VNK 2001]

---

---

---

hríb, -a m.

1. druh jedlej huby, dubák;

ľud. jedlá huba vôbec; bot. h. obyčajný (Boletus edulis): chodiť na h-y, zbierať h-y

● iron. starý h. (živ.) o starom, ostarenom človeku, ktorý sa robí mladým;

2. drevený predmet podoby hríba používaný na štopkanie: Naťahovala pančuchu na drevený hríb. (Karv.);

hríbový príd.: h-á polievka;

hríbik, -a zried. i hríbček, -a m. zdrob. expr.

gríb p. hríb

---

hríb m. (gríb)
1. čiast. strsl i zsl dužinatá, stielkatá rastlina, huba všeobecne: Muoj starí pozná šetki hríbi (Návojovce TOP); Naší_hájoch su šelijaké hríbi, dobré aj zlé (Bánovce n. Bebr.); U náz hríbi ňerastú na lúkach (V. Maňa VRB); Sú hríbi májovki, bórovce, dubáki, rídziki (Pruské PCH)
L. pochabej hríp (Ľuboreč LUČ), besné hríbi (Návojovce TOP) - nejedlé, nevhodné na konzumovanie; dobré hríbi (Návojovce TOP) - jedlé
F. seďieť ako gríp (Jasenová DK) - nepohnute, duchom neprítomne, bez záujmu; dobre hríbi na mňe ňenarósli (Bošáca TRČ) - dlho som čakal
2. čiast. strsl, zsl i spiš jedlá huba všeobecne.: hríb (Trenč. Závada TRČ); gríbi (Lokca NÁM, Hor. Strháre MK); gribi (Batizovce POP)
L. sušenie hríbi (Pukanec LVI) - konzervované sušením
3. zsl, čiast. strsl i vsl tvrdý druh jedlých húb, obyč. dubák, bot. hríb dubový (Boletus aestivalis) al. hríb smrekový (Boletus edulis): Popod Grépe som zo dvacať gríbou našla (Dol. Lehota DK); Hríbi sa dobré na sušeňia (Košťany n. Tur. MAR); V naši_horach rostli hribi, kolovirki, pečarki a šelijake (Dubová MOD); Našol som v ľese taki veľki grip, co važel das pul kila (V. Šariš PRE)
L. bieli grip (Bobrov NÁM) - bot. hríb smrekový (Boletus edulis); bóroví hríp (Bošáca TRČ) - bot. masliak obyčajný (Boletus luteus)
4. obyč. mn. č. jedlo pripravené z hríbov: Hrnšok hríbou som poslala ocevi na poľe (Kociha RS)
L. pražeňie hríbi (Pukanec LVI) - pripravené pražením; hríbi na kislo (Mošovce MAR) - hríbová polievka
5. hríbu podobný predmet (napr. na štopkanie al. i.): Dau̯o sa to na hríp (Hlboké SEN); Bola aj pokriévka drevenná a mala na prostriétku takí velkí gombík, takí hríb velkí z hlavú (Zem. Lieskové TRČ)

hríb m
1. bot hríb obyčajný Boletus edulis: hribow suchih (BÁNOVCE n. B. 1663); hribi podle urodj (TRENČÍN 1716)
2. (jedlá) huba: w lesych wirastagj hrjby (:huby:) (OP 1685); fungus: huba, hryb (ML 1779)
L. boletus cervinus: hřjb gelenj (TT 1745) bot hľuzovka letná Tuber aestivum; ceranium: hromowy hryb (KS 1763) geol druh vápencovej horniny, belemnit
P. atpn Petro Hrib (TURANY 1586); Hrib (LIKAVA 1625 U2); -ový príd k 2: funginus: hubowy, hrjbowy (KS 1763)

hríb
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	hríb
G	(bez)	hríba
D	(k)	hríbu
A	(vidím)	hríb
L	(o)	hríbe
I	(s)	hríbom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	hríby
G	(bez)	hríbov
D	(k)	hríbom
A	(vidím)	hríby
L	(o)	hríboch
I	(s)	hríbmi

---

Hríb
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	Hríb
G	(bez)	Hríba
D	(k)	Hríbovi
A	(vidím)	Hríba
L	(o)	Hríbovi
I	(s)	Hríbom

Priezvisko HRÍB sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 67×, celkový počet lokalít: 31, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NOLČOVO, okr. MARTIN – 10×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 4×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 4×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 4×;
SUČANY, okr. MARTIN – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
BLATNICA, okr. MARTIN – 3×;
JELŠAVA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 2×;
KRPEĽANY, okr. MARTIN – 2×;
MARTIN, okr. MARTIN – 2×;
...

človek, to je hríb ≈ un homme, c'est un champignon

človek, to je hríb ≈ člověk, to je pýchavka
hríby a pichala do ≈ hřiby a píchala do
Hríby Do tejto podpoložky ≈ Hřiby Do této podpoložky
lese hríby alebo brusnice ≈ lese hřiby anebo brusinky
o hríboch sa rozpráva ≈ o hřibech se mluví
vedzte, že o hríboch ≈ vězte, že o hřibech
v lese hríby alebo ≈ v lese hřiby anebo
za hríby v tráve ≈ za hřiby v trávě
...

starý hríb, čo má ≈ an old fart with