hovor -u m. hovorenie, rozprávanie, rozhovor: tichý, veselý h.; miestny, medzimestský (telefonický) h.;
hovorový príd.: lingv.: h-é slová charakteristické pre bežné neoficiálne prejavy; h. štýl štýl spis. jazyka, v kt. prebieha bežné dorozumievanie;
hovorovo prísl.;
hovorovosť -i ž.
hovorovo 2. st. -vejšie prísl.
hovorovo 2. st. -vejšie prísl. ▶ charakteristicky pre hovorovú, neoficiálnu reč: h. ladené dialógy; Dáva prednosť svojej bezprostrednosti, oscilujúcim nápadom, ktoré si zdôverňuje, hovorovo zdrobňuje. [KŽ 1966]