hovor -u m. hovorenie, rozprávanie, rozhovor: tichý, veselý h.; miestny, medzimestský (telefonický) h.;
hovorový príd.: lingv.: h-é slová charakteristické pre bežné neoficiálne prejavy; h. štýl štýl spis. jazyka, v kt. prebieha bežné dorozumievanie;
hovorovo prísl.;
hovorovosť -i ž.
hovor -ru L -re pl. N -ry m.
hovor -ru L -re pl. N -ry m. 1. ▶ zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb, hovorenie; syn. rozhovor: tichý, hlasný, tlmený h.; veselý h. žien; pustiť sa s niekým do hovoru; h. zmĺkol; nie je mi do hovoru nechce sa mi rozprávať; Od cesty dolieha šum a hovor. [M. Rázusová-Martáková]; Onemel, hoci predtým nikdy nestrácal niť hovoru. [P. Zván] 2. ▶ telefonické spojenie; telefonát z pevnej linky al. z mobilného telefónu: miestny, medzimestský h.; zmeškaný h.; h. na účet volaného; h. do mobilnej siete; skupinový, konferenčný h. keď sa k hovoru s jedným aktívnym účastníkom pripoja ďalší; presmerovanie, blokovanie hovoru v mobilnej sieti; prijať, uskutočniť, ukončiť h.; máte u nás súrny h.; mal som tri hovory s Prahou
hovor 1. p. rozhovor 2. p. telefonát
rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)
telefonát telefonické spojenie • hovor. telefón: máte u nás telefonát, telefón • hovor: medzimestský hovor
hovor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. rozprávanie, hovorenie, rozhovor, reč: živý, veselý, hlasitý, rušný h., telefónny h.; pustiť sa do h-u s niekým, obrátiť h. na iný predmet;
hovorový príd.: lingv. h-á reč, h-ý štýl; telef. h-á jednotka;
hovorovosť, -ti ž. lingv. príslušnosť k hovorenému štýlu
hovor m. 1. čiast. strsl nov. vrava: Ľen akísi hovor začuľi z izbi (Dol. Lehota DK) 2. čiast. zsl pohovor: Dohodlo sa na hovore z ludom (Myslenice MOD)
hovor m rozhovor, debata: žaden poctiwy mladenec w nocy a potagomne k panicky na maličky howor neprygde (S. ANTON 1748 E)