Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

hovno hrub.

I. -a -vien s. výkal; lajno;

hovienko -a -nok s. oslab.

II. hovno čast. vyj. hrubé popieranie, čerta, paroma, figu: h. vieš nič nevieš

hovno -na hovien s.

hovno čast.


nahovno, pís. i na hovno prísl.

hovno1 -na hovien s. 1. vulg. ▶ zvyšky potravy vylučované z organizmu, výkal: ľudské, psie h.; suché kravské hovná; stúpiť, šliapnuť do hovnai fraz.; smrdieť hovnom; Všetci si myslia, že vozí, s prepáčením, hovná. [A. Baláž]; A poviem vám, že sa tým nemyslí, prepytujem, hovno. [J. Tužinský]
2. hrub.niečo nepodstatné, nedôležité a pod.: Za také hovno spísali so mnou zápisnicu. [I. Habaj]
3. hrub.bezvýznamný človek, nič: Ty nie si žiaden básnik, si len hovno a sviňa ako všetci ostatní. [V. Mináč]; Povedal mu, že je len také malé hovno. [J. Juráňová]; S hovnami sa nebavím. [Sme 1999]
4. hrub. ▶ nijaké množstvo vecí al. deja, nič: h. vedieť; h. robiť; mať, dostať h.; stáť za h.; ten si h. pamätá; tvoj článok bol úplne o hovne
fraz. hrub. bledý ako hruškové hovno veľmi bledý; mať/dostať/získať/dať [veľké] hovno celkom nič; na hovno nanič, zle: dopadnúť na hovno; mať sa na hovno; je to celé na hovno; robiť si z niečoho hovno nerobiť si z toho nič; stúpiť/šliapnuť do hovna byť vtiahnutý do nečistých záležitostí (zločinných, neetických a pod.); zákon/systém padajúceho hovna trest al. pokarhanie od nadriadeného uplatňujú jeho podriadení voči svojim podriadeným ◘ parem. raz hojno, druhý raz hovno o nevyváženom hospodárení; z hovna bič neupletieš nedá sa niečo urobiť z ničoho
hovienko -ka -nok s. zdrob. zjemn.: Potom som vo vlasoch našiel vrabčie hovienko. [D. Dušek]; Nejaké hovienko tam tlie. Koľkokrát sa im ani neoplatí rozvinúť hadice. [V. Šikula]; hovnisko -ka -nísk s. zvel. k 1: nikoho netrápia tie psie hovniská; na hovnonahovno


hovno2 čast. hrub. ▶ vyjadruje hrubú zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, hrubé popieranie platnosti výrazu al. vety, vôbec nie: h. tomu rozumieš; na tom mi h. záleží; A myslíš, že si to niekto váži? Hovno si váži. [P. Hrúz]; Hovno si vysokoškolák. [Š. Čepček]; Hovno vieš, čo je gazdovstvo. [J. Podhradský]


nahovno1, pís. i na hovno prísl. hrub. 1. ▶ nevyhovujúcim, neprimeraným spôsobom z hľadiska kvality, úrovne, potrieb, zle, nedobre, mizerne; syn. naprd1: hráči hrali n.; urobil si to n.; má sa úplne n.
2. obyč. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje zlý, nepriaznivý stav organizmu (po psychickej al. fyzickej stránke), zle, nanič1; syn. naprd1: celý deň mi je n.; je mi z toho všetkého n.; Aj on sa cítil zle - priam nahovno. [D. Mitana]

-no/803645±201 35.35: partikuly 258074 možno/114294 no/71486 áno/70715 nevedno/613 hovno/379 takrečeno/361 všakáno/96 ono/79 rovno/32 poručeno/19

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hovno 1. p. výkal 2. p. nič1 3. p. nie 1


mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarenýneúspešnýbezúspešnýzastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plányskazenýpokazenýchybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výroboknedobrýnekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízorhovor. expr.: sfušovanýzbabranýdobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šatyhovor. kazovýsubšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový strojnaničexpr.: nafigu, pís. i na figuhrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič autonevychovanýzastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný synexpr.: nemožnýneforemnýhovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah

p. aj zlý, naničhodný


neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciukniž. nespôsobilýzastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluhaexpr. nemožnýkniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autorindisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herecslabýzlýhovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráčnaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselníkimpotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človekhovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy


nesúci 1. ktorý sa nedá (na nič) použiť, (nikde) uplatniť (op. súci) • nepoužiteľnýneupotrebiteľný: to je nesúca, (na nič) nepoužiteľná vec; nepoužiteľný, neupotrebiteľný vynáleznaničhovor. nafigu, pís. i na figuhrub. nahovno, pís. i na hovno: je to nanič pero; celý projekt je na figu

2. p. neschopný, nešikovný 1 3. p. nevhodný


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figuhovor. expr. šuvikshovor. nula: dostať nuluvulg. hovno

2. p. niktoš 1


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hovno1, -a, -vien str. vulg. výkal;

hovienko, -a, -nok i hovničko, -a, -čiek str. zdrob. oslab.


hovno2 cit. i čast. vulg. hrubý prejav silného záporu; nie, nič

hovno s. (huvno)
1. csl vulg. ľudský i zvierací výkal: Dagde smrdží mašecia hovno (Kameňany REV); Kukaj sa pod nohi, abi si do toho hovna nestupev! (Lapáš NIT); Budze mac śčesce, bo stanul do hovna (Okruhlé GIR)
F. zostali zme ako hovno na ceďilku (Benice MAR) - sme sami a opustení; nahau̯ ho ako houno f tráve (Rim. Píla RS) - bez príčiny opustil; seďel ako houno pod lopuchom (Rim. Píla RS) - byť celkom ticho; z houna biča neupletéš (Bošáca TRČ) - musíš niečo mať a chcieť; pícha na uľici a hovno f truhľici (Krušetnica NÁM), hedvab na ulici a hovno v truhlici (Bošáca TRČ) - správa sa neprimerane k svojmu postaveniu, má zbytočné sebavedomie; jez houno a pi vodu, ňepríďež na chudobu (Rim. Píla RS) - je potrebné šetriť
2. csl vulg. bezvýznamný človek, bezcenná vec (nadávka): Ti, že si chlap, ti si hovno! (Párnica DK); Za také hovno ja toľké peňiaze ňedám! (Ležiachov MAR); To take huvno, to ňevarta ňic (Dl. Lúka BAR); hovno čast. csl vulg. vyjadruje hrubé popieranie, čerta: A dáž mi? Houno! (Istebné DK); Hovno dostaňeš! (Prosné PB); Druhi ras ci hovno povim (Torysa SAB); A co mi za to daš? Huvno! (Dl. Lúka BAR)


huvno p. hovno

hovno vulg
I. s výkal: zieczte ma, len my howna nechayte (TURIEC 1589); zbytky hustšich skrze strewa a rit wen winašegic, genž legna a howna slowau (KoA 17. st); stercus: hnúg, howno (KS 1763); psi howno (LR3 18. st)
L. laserpitium: čertovo hovno (NP 17. st) farm glejoživica asantová Asa foetida
II. zám neurč záporné, nič: howno mne vroby stolicza, nyebogim se gich nic (BYSTRANY 1716); hovno viss, hovno ziss, hovno k tomu rozumiss (KC 1791)

Howno_1 Howno Howno_2 Howno
hovno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) hovno
G (bez) hovna
D (k) hovnu
A (vidím) hovno
L (o) hovne
I (s) hovnom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hovná
G (bez) hovien
D (k) hovnám
A (vidím) hovná
L (o) hovnách
I (s) hovnami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu