hovädo -a -viad s. jednotlivý kus rožného statku, obyč. vôl, krava;
pren. hrub. nadávka človekovi
● expr. robiť ako h. ťažko;
hovädzí príd.: h-ie mäso, h-ia polievka; h. dobytok rožný statok;
hoviadko -a -dok s. zdrob. expr.
hovädo -da hoviad s.
hovädo -da hoviad s. 1. zastaráv. ▶ veľké hospodárske úžitkové domáce zviera s nápadnými dutými rohmi na hlave chované najmä pre mlieko a mäso al. používané (najmä v minulosti) ako ťažné zviera; jednotlivý kus rožného statku (krava, býk, vôl, teľa), zootech. tur domáci: chov hoviad; Pracovať musím opatrne, nechcem ani jedno hovädo pichnúť vidlami do nohy. [A. Bednár]; Dlho, trpezlivo stával pri mraziarenskom voze, z ktorého skladali pôlty hoviad a ošípaných. [Š. Žáry] 2. hrub. ▶ kto sa vyznačuje nedostatkom slušnosti, výchovy (obyč. v nadávke); syn. sviňa: ty h.!; Chlapi, nebuďte predsa hovädá, prečo by ma mali zatvoriť? [J. Pohronský]; Haváriu som nezapríčinil ja, lež to hovädo, čo išlo oproti. [K. Lazarová] 3. pejor. ▶ človek vo vysokej funkcii: Veľké hovädo z teba spravili, bohuprisahám. [R. Jašík] 4. expr. ▶ vec veľkých rozmerov, hebedo: Okolo toho oceľového dunivého hoväda mali by sa učiť vojaci pochodovať. [V. Šikula]; Taká haraburda! Také hovädo ťažké, nevkusné! [P. Vilikovský] ◘ fraz. expr. [byť] ako hovädo (o veciach) (byť) veľmi veľký, obyč. aj ťažký; expr. robiť/drieť ako hovädo veľmi ťažko pracovať; expr. trpieť ako hovädo veľmi trpieť ▷ hoviadko -ka -dok s. zdrob. i expr. k 1: Dojili sme tie hoviadka a sýtili sme sa ich mliekom. [P. Jaroš]; hovädisko -ka pl. N -ká G -dísk s. zvel.: zabiť veľké h.; Akési hovädisko ma ovalilo po hlave. [F. Hečko]; My sme len bod. Predstav si, len bod, a Zem, také hovädisko. [P. Hrúz]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
hovädo p. hlupák
hovädo, -a, hoviad str. ťažné zviera (obyč. len o rožnom statku);
pren. hrubá nadávka človeku: Hovädo sprosté, somár, kôň — reval mu do ucha mená všetkých domácich zvierat. (Urb.)
● expr. robiť, drieť ako h. veľmi ťažko;
hovädzí, -ia, -ie príd.: h. dobytok rožný statok; h-ie mäso, h-ia koža z hovädzieho dobytka; h-ia polievka z hovädzieho mäsa;
hoviadko, -a, -dok str. zdrob. expr.: božie h. o zvierati, ktoré ľutujeme; Odvážali ich ako hoviadka. Na nákladných autách. (Hor.)
hovädo s. 1. csl jednotlivý kus statku (obyč. vôl, krava): Takto z hoveda, z hovedou to (remeň) virábali večinou (Tek. Breznica NB); Aňi hovedo ňesmieš trápiť, tobuoš človeka (Brodzany TOP); Skapalo nám to hovado (V. Rovné BYT); Treba ho ośmercic... to ňe človek, to hovedo! (Sobrance) F. opilí jag hovado (Svätoplukovo NIT) - veľmi; urobila sa jak také hovado (Val. Belá PDZ) - pracovala do úmoru; choďila ako ňezdravuo hovedo (Rim. Píla RS) - motať sa sem-tam; zožere jag hovedo (Markušovce SNV) - veľa zje; človeg vitrime vecej jag hovedo (Žakarovce GEL) - je schopný preniesť veľa ťažkostí 2. strsl, zsl pejor hlúpy, surový človek (ako nadávka): Väčuo hovädo som ňeviďeu̯ ako bou̯ náš čeľädňík (Párnica DK); Ti si len takia hovedo (Kameňany REV); A, reku, hovadá, čo robíťe, čo ho sceťe zabit (Pobedim NMV); Basson tvoju dušu, ti hovado ožralé! (Čaníkovce MOD); hoviadko s. zdrob. expr. k 1, 2: Keď bol gazda možnejší, dochoval si hoviátko dajakuo (Zábiedovo TRS); Ňeurokom si pekné hovátko (Bošáca TRČ) F. tak stonala ako hoviatko (Prosné PB) - veľmi a nahlas; opití ako to hova̋tko (Krivá DK) - veľmi
hovädo [-va-, -vä-, -ve-] s 1. väčší živočích, zviera: (slon je najväčší) mezy wssemi žiwocžichy a howady zemskymi (BAg 1585); nebuď howada hlúpegssy (CC 1655); siren: morske howado, zwrchu polowici pánna, zdolu ryba; dromedarius: welblúd, howado, které prúdkó bežj (KS 1763) 2. domáce zviera, kus (rožného) dobytka: placeno pastierowi od každeho howeda 10 den (ZVOLEN 1637); iumentum: napomocné hovado (ASL 1740); pascale pecus: pasewné howado (KS 1763); x. pren bojte sa božiho hnevu, bezbožníci, vy svetské hovadá (ASL 1763) F. tak ukrutne sem bil potrestaný, že na hovado by to velo bolo (PODHORANY 1786 LP) aj hovädo by to ťažko bolo vydržalo; hovädzí [-vä-, -v(i)a-, -v(i)e-; -(d)z-, -d-] príd k 2: hovezj pecženu (ŽILINA 1583); kožj howedzych ((BYTČA) 1616); hovedzi dobytek (ORAVA 1625 U2); loga howedzyho (M. JÁN 1697); w howadzeg poliewce (RT 17. st); sskuorne howadze ((ZVOLEN) 1702) z hovädzej kože: muskye čyžmy howazie (LIPTOV 18. st) L. h-ia poriadka poddanská povinnosť pracovať pre zemepána s (vlastným) hovädzím dobytkom: proti howadzeg poratky (S. ĽUPČA 1730); subst h-ie s hovädzina: 14 ffuntu howaziho (SKALICA 1687); hovädský príd 1. k 1: bestialis: zwjrátsky, howádsky (KS 1763); pren expr charakteristický pre zvieratá, neľudský: to dumneny gest howadske (Le 1730) nerozumné; wsseligake howadske a sodomske hrichi (MS 1758); ukrutnj a howadski tyranowe (VP 1764); vy vedete hovadsky život, bez studu v hrichu žigice (SS 18. st); nasse howádské žádosti (BlR 18. st) nízke pudy 2. k 2: krew howatska (TC 1631); pecorina caro: howadske masso; buceriae: stádo howádské; forum boarium: trh howádsky; veterinarius: lékar howádsky; pecorarius: howádsky pastyr (KS 1763); (po) h-y prísl k 1: rozumne žitj, ne howadski gakžto nerozumna howada (RW 1702); bestialiter: po zwjratsky, po howadsky (KS 1763); hovädný príd 1. k 1: pren expr podobný zvieratám; sprostý, hlúpy, hovädský: aby gste howadny žiwot newedli (SP 1696); ta mudrost gest zemska, howadna, dabelska (Le 1730); unvernunftig, dumm: hlupy, howadni (ML 1779); 2. k 2: pecunius: howadny, dobyčny (KS 1763); -ne prísl k 1: až do smrťi howadňe robiťi ňeprestáváme (BR 1785); hoviadko dem: žiwij gsau co howadka (BK 1581); zagečy y ginich lesnych howadek maso (HL 17. st); owca gest howadko ze wssech gjnich negosoznegssj (PR 18. st)