Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hotovať nedok. hovor. hotoviť: h. hostinu

// hotovať sa pripravovať sa, hotoviť sa: h. sa odísť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hotovať ‑uje ‑ujú nedok.; hotovať sa

hotovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok.


hotovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok.

hotovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok. hovor. zastaráv. (s neurčitkom; kam; s vedľajšou vetou; k čomu) ▶ robiť prípravu na uskutočnenie niečoho, hotoviť sa, pripravovať sa, chystať sa: h. sa odísť; hotuje sa rúbať drevo; vojsko sa hotovalo k streľbe; hotovať sa pod čepiec [P. Karvaš]; Maroš sa hotoval, že čakan zdvihne a bude sa brániť. [Z. Gabriel]


hotovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. hovor. zastaráv. (koho, čo) ▶ dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie, hotoviť, pripravovať, chystať: h. dcéru na súťaž; h. drevo na zimu; hotujte hostinu!; Ja si už tak v sebe hotujem slová na odpoveď. [M. Figuli]; Hotuj dušu na pranier! [Š. Žáry]; Ale toľko si už domyslel, že sa list nehýbe bez vetra. Že sa niečo hotuje. [A. Lacková-Zora]

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


hotovať, hotoviť p. chystať


hotovať sa, hotoviť sa p. chystať sa, poberať sa 1, 2


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hotovať p. hotoviť


hotoviť, -í, -ia i hotovať, -uje, -ujú nedok. (čo) pripravovať, chystať: hotoviť večeru, drevo; Anča hotovila koláče. (Tim.) Na tebe je rad, dievča. Hotuj čepiec! (Kuk.);

dok. prihotoviť, nahotoviť

|| hotoviť sa i hotovať sa pripravovať sa, chystať sa: hotovil sa na odchod (Fig.); hotuje sa na cestu (Tim.);

dok. prihotoviť sa

hotoviť i hotovať nedok. csl pripravovať, chystať: Hotoviu̯ sa, že puojďe ešťe aj na svaďbu (Krivá DK); Puojďeme narano Pod zeľenuo drva hotuvať (Dol. Lehota DK); Ďuro už ďesi hotoví, a ti ľen f krčme visedávaš (Čičmany ŽIL); Pošol hotovidz drevo do ľesa (Dl. Lúka BAR)
L. hotovit perini (Val. Dubová DK) - chystať svadbu


hotoviť sa i hotovať sa nedok. lipt, top robiť prípravy na niečo, pripravovať: Hotovil sa mu obloki povitĺkať (Or. Biely Potok TRS); Uš sa dva ťížňe hotujeme do vás (Mur. Lehota REV); Treba sa ti už hotuvat (Likavka RUŽ); hotuvať sa (Koniarovce TOP)

hotovať, hotoviť ndk chystať, pripravovať: nass spolusused utekl se jest przed nas, svu veczy ta hotujicz (HLOHOVEC 1544 SLL); hotowilj sme wečeru; kazala hotowiti ohen, aby gesti hotowila (KRUPINA 1695; 1716); hlemeyzde šarlatowe, co šarlat se sprawuge a hotowi (KoA 17. st); swedek gedličinu hotowil (ZÁBORIE 1732); praeparatio: chystání, strogeni, hotoweni (KS 1763); Marta kuchinu slaunu hotovila (SS 18. st);
x. pren utrhač zubi swe hotuge (SJ 18. st) pripravuje sa na ohováranie; h. sa chystať sa, pripravovať sa: abychme se na rakoss hotowylj (NOVÁKY 1564 KL); z nemalu praczu a nakladkem se hotugicze (BUDATÍN 1648); djtky k budaucy lekcý nech se toliko podwečer hotugj (BZ 1749); bellum parare: k wogně se hotowiti (WU 1750)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu