Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hostiť hosť/-i! nedok.

1. dávať hosťovi jesť, piť, častovať: h. priateľov, h. deti zákuskami

2. mať ako hosťa (na pobyt): mesto h-í delegátov

// hostiť sa hovor. hodovať, častovať sa: svadobníci sa h-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hostiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! nedok.; hostiť sa

hostiť sa -tí sa -tia sa hosti sa/hosť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.


hostiť -tí -tia hosti/hosť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.

hostiť sa -tí sa -tia sa hosti sa/hosť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. hovor.bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti, byť na hostine, hodovať: h. sa celý deň; svadobníci sa hostia; najčastejšie sa hostili pečenými zemiakmi; Hostili sa vyberanými lahôdkami a sladkým, neriedeným vínom. [J. Lenčo] ▷ opak. hostievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.pohostiť sa, uhostiť sa


hostiť -tí -tia hosti/hosť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (koho (čím)) ▶ dávať niekomu (obyč. v hojnej miere) jesť al. piť: h. priateľov; h. deti zákuskami; pre dedinčanov boli fašiangy veľkým sviatkom a dôvodom na zábavu a hostenie; Hostili ho, všemožne sa starali o jeho pohodlie, ale márne. [M. Urban]; Darmo hostil škuľavého Jura dobrou pálenkou. [A. Lacková-Zora]
2. (koho, čo) ▶ poskytovať umelcom, športovcom priestor (scénu, štadión), aby mohli podať umelecký, športový výkon; byť hostiteľom; mať niekoho ako hosťa: h. významnú delegáciu; h. na domácej palubovke svojho najsilnejšieho súpera; Slovenská filharmónia hostila popredných zahraničných sólistov. [Vč 1964]
opak. hostievať -va -vajú -val; dok. k 1pohostiť, uhostiť

-tiť/148541 1.99: verbá inf. nedok. 34910 tiť/11345 platiť/10914 hodnotiť/3364 tiť/1067 svietiť/707 čistiť/704 krútiť/662 ctiť/405 smútiť/372 fotiť/353 chutiť/347 krotiť/344 hostiť/331 (78/3995)

častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere • hostiť (dávať niekomu jedlo al. nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivomzahŕňaťobsýpaťobsypávaťzasýpaťzasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkamihovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom


hostiť p. častovať


hostiť sa bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti • hodovať: hostili sa, hodovali celý deňčastovať sahovor. traktovať sa: sedeli pri stole a častovali sa, traktovali sa vínomkniž. stolovať: stolovali do rána

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hostiť, -í, -ia, rozk. hosť/hosti nedok.

1. (koho čím) poskytovať, dávať niekomu jedenie a pitie, častovať niekoho: h. priateľov, známych, h. niekoho dobrým vínom, jedlom ap.;

2. (koho) poskytovať niekomu pobyt, mať niekoho ako hosťa: Mesto Turčiansky Svätý Martin hostilo prvé valné zhromaždenie matičné. (Vlč.);

opak. hostievať, -a, -ajú;

dok. k 1 pohostiť

|| hostiť sa nedok. hovor. dobre, výdatne jesť, hodovať: Starí priatelia sa hostili veselo. (Vaj.) Vrany sa hostili na poli. (Gab.);

opak. hostievať sa;

dok. pohostiť sa

hostiť nedok. csl dávať jesť, piť, častovať ho: Katu šaďe hosťiľi, aj dare dávaľi, ďe tašla začituvaťi (Čelovce MK); Tag íh hoscil v izbe a já son stála f kúte, pri dveroh mna nehali (Ružindol TRN); Radzi žebi jih hoscic (Dl. Lúka BAR)


hostiť sa nedok. csl častovať sa jedlom al. nápojmi, hodovať: Doňesľi, čuo maľi doma po ruke a hosťiľi sa (Krivá DK); Šeci sa hosťili podbratkom, až im maz od hubi ťiekla (Návojovce TOP); Kucharka sa s tím hoscila (Bernolákovo BRA); Bapčo, hoscime śe ňeśka (Sobrance)

hostievať, hostievať sa p. hostiť


hostiť ndk
1. mať niekoho u seba ako hosťa: ktoz czuze lidi hosti (ŽK 1473)
2. čím dávať niekomu nej. jedlo a pitie, traktovať, častovať: Vadicz Janos flaskamy wino k studny nosil a tak perega i firarow geho tam hostil (TRNAVA 1625); hnedki ho z winem, z masem a z ginssimi gedlami traktowali a hostili (MS 1758); Žid wjce nežli gednau dussi má, které on wssecky w ssábes tractuge a hostj (StN 1785);
x. pren salibus mensam irradiare: s chutnyma žertama hostiti (KS 1763) zabávať; -ievať [-ív-] frekv k 2: hosťíwáš bohatích slúkámi, gerabmi, bažantmi (BE 1794); h. sa výdatne jesť a piť, hodovať: na Ffarkascze se czasto schaczaly Lindwaj Michal z Orsagowu zenu hostjaczj se (DEŽERICE 1638); čingíru sa též popili, tak sa po pansky hostili (PCh 1755); graecor: hostjm sa, hodugem (KS 1763); hostil sem se často s kapry i s hlavátky (ASL 18. st); -ievať sa frekv: dyen po dnyi lebo prasa lebo hus alebo z ginimi weczj wzdi sa hostyiewali (KRUPINA 1722)

hosťiť_1 hosťiť hosťiť_2 hosťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo spoločne hostiť podujatia ou de coorganiser des événements
organizovať alebo spoločne hostiť d'organiser ou de coorganiser

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu