hostiť hosť/-i! nedok.
1. dávať hosťovi jesť, piť, častovať: h. priateľov, h. deti zákuskami
2. mať ako hosťa (na pobyt): mesto h-í delegátov
// hostiť sa hovor. hodovať, častovať sa: svadobníci sa h-ia
hostiť sa -tí sa -tia sa hosti sa/hosť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.
hostiť -tí -tia hosti/hosť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
hostiť sa -tí sa -tia sa hosti sa/hosť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. hovor. ▶ bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti, byť na hostine, hodovať: h. sa celý deň; svadobníci sa hostia; najčastejšie sa hostili pečenými zemiakmi; Hostili sa vyberanými lahôdkami a sladkým, neriedeným vínom. [J. Lenčo] ▷ opak. hostievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ pohostiť sa, uhostiť sa
hostiť -tí -tia hosti/hosť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (koho (čím)) ▶ dávať niekomu (obyč. v hojnej miere) jesť al. piť: h. priateľov; h. deti zákuskami; pre dedinčanov boli fašiangy veľkým sviatkom a dôvodom na zábavu a hostenie; Hostili ho, všemožne sa starali o jeho pohodlie, ale márne. [M. Urban]; Darmo hostil škuľavého Jura dobrou pálenkou. [A. Lacková-Zora] 2. (koho, čo) ▶ poskytovať umelcom, športovcom priestor (scénu, štadión), aby mohli podať umelecký, športový výkon; byť hostiteľom; mať niekoho ako hosťa: h. významnú delegáciu; h. na domácej palubovke svojho najsilnejšieho súpera; Slovenská filharmónia hostila popredných zahraničných sólistov. [Vč 1964] ▷ opak. hostievať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ pohostiť, uhostiť
častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere • hostiť (dávať niekomu jedlo al. nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivom • zahŕňať • obsýpať • obsypávať • zasýpať • zasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkami • hovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom
hostiť p. častovať
hostiť sa bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti • hodovať: hostili sa, hodovali celý deň • častovať sa • hovor. traktovať sa: sedeli pri stole a častovali sa, traktovali sa vínom • kniž. stolovať: stolovali do rána
hostiť, -í, -ia, rozk. hosť/hosti nedok.
1. (koho čím) poskytovať, dávať niekomu jedenie a pitie, častovať niekoho: h. priateľov, známych, h. niekoho dobrým vínom, jedlom ap.;
2. (koho) poskytovať niekomu pobyt, mať niekoho ako hosťa: Mesto Turčiansky Svätý Martin hostilo prvé valné zhromaždenie matičné. (Vlč.);
opak. hostievať, -a, -ajú;
dok. k 1 pohostiť
|| hostiť sa nedok. hovor. dobre, výdatne jesť, hodovať: Starí priatelia sa hostili veselo. (Vaj.) Vrany sa hostili na poli. (Gab.);
opak. hostievať sa;
dok. pohostiť sa
hostiť nedok. csl dávať jesť, piť, častovať ho: Katu šaďe hosťiľi, aj dare dávaľi, ďe tašla začituvaťi (Čelovce MK); Tag íh hoscil v izbe a já son stála f kúte, pri dveroh mna nehali (Ružindol TRN); Radzi žebi jih hoscic (Dl. Lúka BAR)
hostiť sa nedok. csl častovať sa jedlom al. nápojmi, hodovať: Doňesľi, čuo maľi doma po ruke a hosťiľi sa (Krivá DK); Šeci sa hosťili podbratkom, až im maz od hubi ťiekla (Návojovce TOP); Kucharka sa s tím hoscila (Bernolákovo BRA); Bapčo, hoscime śe ňeśka (Sobrance)
hostievať, hostievať sa p. hostiť
hostiť ndk 1. mať niekoho u seba ako hosťa: ktoz czuze lidi hosti (ŽK 1473) 2. čím dávať niekomu nej. jedlo a pitie, traktovať, častovať: Vadicz Janos flaskamy wino k studny nosil a tak perega i firarow geho tam hostil (TRNAVA 1625); hnedki ho z winem, z masem a z ginssimi gedlami traktowali a hostili (MS 1758); Žid wjce nežli gednau dussi má, které on wssecky w ssábes tractuge a hostj (StN 1785); x. pren salibus mensam irradiare: s chutnyma žertama hostiti (KS 1763) zabávať; -ievať [-ív-] frekv k 2: hosťíwáš bohatích slúkámi, gerabmi, bažantmi (BE 1794); h. sa výdatne jesť a piť, hodovať: na Ffarkascze se czasto schaczaly Lindwaj Michal z Orsagowu zenu hostjaczj se (DEŽERICE 1638); čingíru sa též popili, tak sa po pansky hostili (PCh 1755); graecor: hostjm sa, hodugem (KS 1763); hostil sem se často s kapry i s hlavátky (ASL 18. st); -ievať sa frekv: dyen po dnyi lebo prasa lebo hus alebo z ginimi weczj wzdi sa hostyiewali (KRUPINA 1722)