Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs ssj ssn hssj

hospoda -dy -pôd ž. subšt.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hospoda, -y, -pôd ž. zastar.

1. bývanie, byt, príbytok; dom: Veď by sa ver` aj zišla väčšia hospoda! (Tim.) Druhým pomáhal (Štúr) vyhľadať lacnú hospodu. (Hurb.) Ja na novej hospode nikdy nemôžem zaspať. (Kuk.)

2. najatý byt, nájom: bývať (u niekoho) v hospode (Kal., Tim., Taj.) na h-e (Tim.) v nájme, v podnájme; dať niekomu h-u (Tim.) vziať na byt; dostať h-u (Kuk.) ubytovanie;

3. hostinec: Nás zaviedol do jednej hospody v hradbách ukrytej, kde sme na dvore našli prikryté, ale prázdne stoly. (Vans.);

hospôdka, -y, -dok ž. zdrob. (Vans., Hviezd.)

hospoda ž.
1. strsl, zsl prenajatý byt; podnájom: Inakšie sa nedalo bívat, len na cudzej hospode (Val. Dubová DK); Uš som na siedmej hospoďe (Polomka BRE); Naší mu̯adí odešli ot náz bívat do hospodi (Stupava BRA)
2. zsl hostinec, krčma: Víno šenkovali v hospoďe za tích tricet grajcarú za litr (Mokrý Háj SKA); A ked zme prišli do hospodi, a uš čo si dáme, prauda, peňáze som mal (N. Bošáca TRČ)
3. jstrsl, priev, jzsl miestnosť prenajímaná na svadby a zábavy: Hospoda bola na muosku u Juríkov (V. Lehôtka PDZ); Mladú ňevestu dovezľi daďe do hospodi, ďe bolo šitko nachistanuo a tam sa zabávaľi (Hnúšťa RS); Po sobáši sa svadobani nanešporuvali a odišli na hospodu (Radošina NIT)
4. gem dom, izba, byt: Cez zimu najrašej ľen f ťeplej hospoďe seďín (Kokava n. Rim. RS); Veď hospodu som si misela zamknúť (Klenovec RS)
5. gem gazdovstvo, domácnosť: Ej, ši je toto poriadna hospoda! (Klenovec RS); To je žena do hospodi (Kameňany REV)

hospoda ž
1. ubytovanie, poskytnutie útulku
a. pre ľudí na prenocovanie, prístrešie: kdi sme prissli do Maleczicz, prissli sme k gednemu kowaczowi na hospodu, kdi sme se potom odprawili s teg hospodi ((ZVOLEN) 1595); hospodar, ktery swug wlastny dom ma, obzwlasstnie aby pylnost mel na czizych hosty a lidy prespolnych, ktericzto do domuw chodicz hospody czadagy (B. BYSTRICA 1608); gestli by nekteremu tovarišovy prihodilo se odnekud prigity, ten nikde ginde hospodi sobe hledaty krome od tatika ma bit prigat (CA 1613); neboscziczka Barbara Chochliczka manzelcze meg za giegy wernu praczu a opatreny y za hospodu takowe penize kazala s truhly wziti (ILAVA 1631); prissel do domu Mykussikouho, kde sebe wypitali hospodu (H. TISOVNÍK 1733); obez to poručzjla, abj takowjch wojakow hore dolu chodjczjch na hospodi na noc porad po gazdoch dawal (KOŠECA 1748); láska káže prigimati pocestnych do domu, tehdy y ty ňeodpirag hospodu ňikomu (GV 1755); kúpily hostinec na hospodu bidnjch a núznjch (VP 1764); receptaculum: hospoda, utočjssto (KS 1763)
L. nočná h-a nocľah: tich k sebe na nočnú hospodu wolal (BN 1796); byť na h-e byť ubytovaný: dalj sme fisscusowj, kdj bil officier u neho na hospode, wina (KRUPINA 1692); (študent) chodil do začinku k timže žebračkam, tež tam na hospode bil a spolu s nimi nocuwal (LIPTOV 18. st); dať, dávať h-u komu poskytnúť, poskytovať prístrešie, ubytovanie niekomu: ktoz hospodu da czlowieku podezrzenemv (ŽK 1473); lenus v. lena kteri kurvam hospodu dava (NP 17. st); ktery hospodar priatkam hospodu da (ŠTÍTNIK 1610) poskytne miestnosť: pocestné do domu prigjmaťi a gim hospodu dáwaťj (RW 1702); Dora prissla a pytala sy noczlah, ktereg y gazda dal hospody (BOJNICE 1761); kterak se opowážj duše má tak welebnému hosti hospodu daťi? (UZ 1722) prijať ho k sebe; mať, mávať h-u kde mať, mávať prístrešie, ubytovanie niekde: abi ste pri trapenj Jana Kuchna dalj pilne ptatj, gestli bj kde w dedinje Blatniczi hospodu miwal (BLATNICA 1581); ten mendik, ktery u Joannesa Mathesiho mel hospodu (L. MIKULÁŠ 1690); prijať, prijímať v h-u, do h-y ubytovať poskytnúť, poskytovať ubytovanie: hospodar, kteri by neporadneho remeselnika w swem dome prechowawal a w hospodu prigal (VELIČNÁ 1712); prespolných a pocestných do hospodi prigjmaty (PW 1752)
b. pre zvieratá na ukrytie, ustajnenie: stabulare pecus: na hospodě držati howado (KS 1763) ustajňovať; ga pak pogal sem toho gisteho konya k susedowy Hogenowy a tam sem mu hospodu wipital (BOJNICE 1765)
c. pre veci na uloženie, uschovanie: wedle poruczenstwy geho se nachaczegy nektery weczý meste wassim, kteres mel na hospode gedny y druhe (CHTELNICA 1562) mal uložené, uskladnené; prozym W. M., aby zte daly y tomuto zytu hospodu (BYSTRIČANY 1613); hrad neb zámek presspurský, w kterém tyto wecy hospodu měly (SH 1786)
2. prechodné bývanie, dočasný útulok, úkryt
a. prenajatá izba, prenajatý dom, podnájom, dočasný príbytok: na hospode obzwlasst v hostjnskjch nenj host od hospodara bezpečnj (KoB 1666); w dome beczkowskem, gestly-bi se kterim hospoda propugczila a na plat obgednala (BECKOV 1680); od hospody mnoho platity musjm (KRUPINA 1734); žiwot tento gest hospoda, ne pribitek staly (GV 1755); maji take valdtburgrove, tež jini hospodari v našich banskych mestiech havjarou neb banskych tovarišou do domuw svych prigimati, hospodu jim propujčiti (MB 1759); farár w zagednánég hospodě, kde i druzý bíwagú, bidliťi nemúže (BN 1796); nebo sy hoffer, ne wládar domu. Wyhánám teba z hospody, ale dám dúm. Hoffer sy na zemi, budess wládar na nebi (BlR 18. st)
b. skrýša, stajňa: winnice trnjm zarostawa a hospodu rozličnych zweri bywa (SP 1696); stathmus: masstal, hospoda (KS 1763)
c. sklad, komora: a tam sčastky nasse wino sme predaly, ostatne pak tam sme do dobreg hospody zložily (KRUPINA 1736)
3. byt, príbytok, dom: (slepý švagor) ten gestli by byl odstrčen od toho domu, kde giž priwikol, gestli by techda gemu byla hospoda premenena, na neznamem mjste mohol by se utopiti (BADÍN 1619); item nagaly 2 ženy, ktere čistily hospodu; wozarky stareg, ktera školu, tež y hospodu pana rectora wymazuwala y byelila, daly na maso y trung (KRUPINA 1687; 1704); domicilium: obydlenj, hospoda, sedlisko; migratio: scehowáni, odcházani, premjnanj hospodi (KS 1763); Maria Balik, wdowa služebna, službu a hospodu premenila; Francis Brader ma hospodu pod nrem 212 w meste (PREŠOV 1784; 1786)
L. lenocinium: kurewska hospoda (HD 1706-07) nevestinec; poselska hospoda dom na ubytovanie pre poslov, vyslancov; valetudinarium: hospoda nemocnych, nezdrawych, mjsto nemocnych, sspitál nemocnica; xenodochium: chudobnych hospoda, sspitál chudobinec (KS 1763)
4. budova, kde sa poskytuje pocestným, vandrovným tovarišom a pod. ubytovanie a stravovanie, nocľažný dom, zájazdový hostinec: na Dobroniweg na hospode dal sem za seno a za owos 40 d, za piwo 15 d ((B. BYSTRICA) 1616); pri mure a branach dům zbroge, obilnice, hostince (hospody), krčmy a kuchine; (vandrovník) nech sa vystríha lotrov (:zbojníkov:) jako na ceste, tak tez v hospode (:hostincy:), kde nocuje (OP 1685); diversorium: hospoda, hostinský dům (WU 1750); i porodila syna swého y položila do gásliček, nebo nemali mysta w hospode (KB 1756); diversorium: hospoda, hostinec, dům hostinský; hospitium: hospoda, hostinský dům (KS 1763); domj, hospodj pre putnikuw (Káz 18. st)
5. zsl krčma, výčap: caupona: krčma, ssenkowný, hostinský dům, hospoda (WU 1750); taberna diversoria: hospoda, krčmársky dům (KS 1763); (mnísi) do gisté hospodi se uchjlili, kdežto pred dwermi sedel toho krčmára syn (VP 1764); caupona: krčma, hospoda (GrP 1771); do hospody prinde gako jurista; po malicžkeg chwily minet sy da hrat (SNS 1786); vyšel-li sem na trung vína neb mezi sousedy, tu se ona vypýtala, kam sem šel do hospody (PV 1793-96)
L. krčmárska, šenkárska h. krčma, výčap: caupona: krčma, krčmárska hospoda; cauponaria: hospoda krčmárska aneb ssenkárská (KS 1763); -ný príd
L. h. otec (volený) predstavený tovarišov v cechu: na misto hospodniho otca s priwolenim cechu potwrzeni gest (CA 1789); ma byti pritomny hospodnj otec aneb tak rečeny attyamester zo dwoma towarissmy (D. KUBÍN 1791); subst -ský m krčmár, hostinský: kterak hressegi ssenkiry a hospodssty (Le 1730); -ôčka [-eč] dem k 3: statiuncula: maly stawček, domček, hospodečka mala; k 4: hospitolium, hospodečka, prigjmacka hostuw, hostinček; k 5: cauponula: krčmečka, malá hospoda, hospodečka (KS 1763)


hospodný p. hospoda


hospodský p. hospoda

Hospoda Hospoda

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu