hospodár -a m.
1. kto má na starosti hmotné prostriedky, hosp. správca: podnikový h., h. organizácie, spolku
2. kto vie hospodáriť (odborne, úsporne): byť h-om v domácnosti, na svojom pracovisku;
hospodárka -y -rok ž.
hospodárka -ky -rok ž.
hospodár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto je poverený správou al. dozorom majetku, kto má na starosti hmotné prostriedky: platený h. organizácie; hlavný h. spolku; odborný lesný h. pracovník zodpovedný za organizačnú jednotku lesného hospodárstva; poľovnícky, poľovný h. pracovník poverený kontrolou hospodárenia v poľovnom revíre 2. ▶ kto vie účelne hospodáriť, úsporne zaobchádzať s niečím, šetriť niečo: spoľahlivý h. v domácnosti; každý má byť hospodárom na svojom pracovisku; Hovorí sa, že šetriť treba na každom kroku. Robí to každý dobrý hospodár. [NP 1988] 3. ▶ kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá; syn. gazda: najlepší h. obce; Prebudil sa v ňom hospodár, starostlivo hľadel na hrozno. [I. Kšiňan]; Celý dom zostal v rukách mladých hospodárov. [J. Podhradský] ◘ parem. včely sa tešia kvetu, hospodár letu ▷ hospodárka -ky -rok ž.: h. školy; je z nej dobrá h.; vykonávať funkciu hospodárky
hospodárka ž. sor hospodárenie, gazdovanie: Barzo sa tu každuo zaoberalo hospodárkof, gazdovaľi, hospodáriľi ľuďá (Čimhová TRS)