horstvo -a -tiev s. súvislé pásmo vrchov, pohorie
horstvo -va -tiev s.
horstvo -va -tiev s. ▶ súvislé pásmo vrchov, pohorie: vápencové h.; najvyššie h. sveta; hlavný hrebeň horstva; Krajina mala bohatšie horstvá a dobre zavlažované nížiny černozeme. [P. Jaroš]; V oblasti Vysokých Tatier, ale i v ďalších slovenských horstvách hrozia lavíny. [Sme 1996]
horstvo súvislé pásmo vrchov • pohorie: vápencové, sopečné horstvo, pohorie • vysočina • vrchovina (mierne horské pásmo al. krajina takto položená): Ondavská vrchovina; dedinka leží na vysočine
horstvo, -a, -tiev str. sústava, pásmo, reťaz vrchov, pohorie: mohutné h. Tatier