hornatý príd. bohatý na hory (význ. 2), kopcovitý, vrchovitý: h. kraj, terén;
hornatosť -i ž.
hornatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
hornatý -tá -té 2. st. -tejší príd. ▶ pokrytý viacerými vyvýšeninami, horami; syn. kopcovitý, vrchovitý: h. terén; h. kraj pod Tatrami; hornatá oblasť; h. ostrov; h. reliéf krajiny; Poľnohospodári sa rozhodli presunúť hranicu pestovania cukrovej repy do hornatejších oblastí. [Sme 1996]
hornatý p. kopcovitý 1
kopcovitý 1. pokrytý kopcami, vyvýšeninami, horami (op. rovinatý, nížinatý) • vrchovitý • vrchovatý: kopcovitý, vrchovitý, vrchovatý kraj • pahorkovitý • pahorkatý (s malými vyvýšeninami, pahorkami): prechádzali pahorkovitý, pahorkatý úsek cesty • briežkatý • briežkovitý • zried. brehovitý: briežkaté, briežkovité, brehovité pozemky • hornatý • zvlnený • vlnitý: hornatý, zvlnený, vlnitý terén (op. rovný)
2. p. vrchovatý 1, 2
vrchovatý 1. pokrytý vrchmi • vrchovitý: vrchovatý, vrchovitý kraj • kopcovitý (pokrytý kopcami): kopcovitý terén • hornatý (bohatý na hory): hornatá oblasť • vŕškovatý • vŕškovitý • zried. vŕškatý (pokrytý vŕškami, mierne kopcovitý): vŕškovatá krajina, vŕškovité okolie, vŕškovitý kraj (Šoltésová)
2. vrchom naplnený • plný: vrchovatá, plná lyžica cukru • kopcovitý • kopitý • kopistý (plný až po okraj): kopitá misa (Kostra), kopisté koše ovocia (Figuli) • preplnený (príliš naplnený): tácka je už preplnená
hornatý príd. bohatý na hory, vrchy, kopcovitý: h. kraj, terén, h-é územie;
hornatosť, ti ž.
hornatý príd. strsl, top bohatý na hory, vrchy, vrchovatý: hornatí kraj (Bobrovec LM); hornatí (V. Bielice TOP, Koniarovce TOP)
hornatý príd 1. bohatý na hory, kopcovitý: montosus: hornaty, wrsskowaty (KS 1763); cesta je hornata (DUKOVCE 1771); hornata Neogradska stolice (WSt 18. st) 2. hôrny, horský: bylina hornata, strom hornaty (HL 17. st)