Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

horký

I. príd.

1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená

2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy

3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc

● zhltnúť h-ú → pilulku; → vypiť kalich horkosti (až do dna);

horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;

horkosť -i ž.

II. horké s., horká ž. horkastý likér

III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!

horko 2. st. -kejšie prísl.

horko 2. st. -kejšie prísl. 1. ▶ s chuťou ako palina, blen: h. korenistá vôňa; liek chutí h.
2. ▶ s duševným bôľom, trpko, žalostne: h. sa usmiať; h. sa žalovať na osud; Ej, mamička, či som vám azda dajako ublížil, že tak horko plačete? [A. Habovštiak]
3. ▶ s veľkou námahou; vo veľkej miere: h. vykúpené poznanie; h. sa zmýlil; za všetko budete h. pykať

horko¹, -a str. nár. horúčava: Túlal sa v prachu a horku. (Zgur.)

horko² p. horký

horký¹, 2. st. horkejší príd.

1. majúci príkru, nepríjemnú chuť ako napr. blen, palina: h-á chuť, príchuť niečoho; h. liek, h-é byliny; h-á káva bez cukru; h-é mandle druh mandlí horkej chuti; min. h-á soľ síran horečnatý (používa sa ako pudidlo); h-é vody minerálne vody obsahujúce síran horečnatý, síranové vody

● prehltnúť h-ú pilulku zniesť nepríjemnosť; jesť h. chlieb ťažko sa živiť;

2. trpký, bolestný, žiaľny, žalostný; smutný, ťažký, neradostný: h. žiaľ, bôľ, h-é sklamanie; h-é slová, h-é výčitky, h-é chvíle; h. život

● roniť h-é slzy bolestne plakať;

horko² prísl.: h. chutiť; h. plakať, nariekať;

horkosť, -ti ž.

1. horká chuť;

2. bolestný trpký, neradostný (duševný) zážitok

● vypiť kalich h-i až do dna zniesť niečo nepríjemné až do konca

horko p. horký

horko s. čiast. zsl horúčava, horúčosť: Také horko už dávno nebolo (Vištuk MOD); V lete sú skoro porád veliké horká (Sereď GAL); Aňi si ňepamatám také horká (Chocholná TRČ)

horký príd. (horškí)
1. csl majúci príkru, nepríjemnú chuť ako blen, palina: Akuosig je horkuo to mľieko (Dol. Lehota DK); Dáku horkú medecínu mi prepísal (Rochovce ROŽ); Horká to preňho medecína (Bošáca TRČ); To pivo je horšké (Brodské SKA); Dobri cmavi vino je horki jak paľenka (Kaluža MCH)
F. horkí jako blen (Bošáca TRČ), horki jak peluňe (Žakarovce GEL) - veľmi trpký, horký
2. strsl, zsl žalostný, trpký (o živote): Nuž veru ďieuka mojä, horkí to bou̯ život (Párnica DK); Mám ja horkí život (Prosné PB)
3. csl v dvojslovných názvoch rastlín: horkí lopúch (Mur. Dl. Lúka REV) - liečivá rastlina, bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara L.); horki koreň (Torysa SAB) - bot. horec žltý (Gentiana lutea); horke peľiňe (Hlinné VRN) - liečivá rastlina, bot. palina (Artemisia); horká ďatelina (Bošáca TRČ) - liečivá rastlina, bot. vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata); horko prísl. k 2: Dosci horko mi pallo, nuž ale čo son mala robit (Bošáca TRČ)

horko p. horký¹

horko s horúčosť, horúčava: letniho času, když velika horka jsu (VRŠATEC 1683 U2); od slunečneho horka (HL 17. st); we dne y w nocy horkem a mrázem sem se pálil (MP 1718); péci se od horka (KS 1763);
x. pren zachwácen násilnym horkem chlipnosti (PT 1778) silnou vášňou