horký
I. príd.
1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená
2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy
3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc
● zhltnúť h-ú → pilulku; → vypiť kalich horkosti (až do dna);
horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;
horkosť -i ž.
II. horké s., horká ž. horkastý likér
III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!
horká -kej pl. N -ké G -kých ž.
horké -kého s., horká -kej ž. hovor. ▶ likér horkastej chuti: objedal si kalištek horkej; Iste sa už tešil na nejaké horké, lebo Kropáčka má vždy v špirituse zelené orechy. [Š. Čepček]
horká, -ej ž. i horké, -ého str. hovor. druh likéru horkej chuti: kalištek h-ej (Chrob.); to je povestné horké milosťpanej Gregušovej (Vaj.)
horká, horké [-ô] čast vyj. popieranie, nesúhlas, horkýže: slubowal, že nebude psotowat, a horkuo nye (KRUPINA 1699); žeby s nimi wečerat issla, prosil; taže pani odpowedela: gaj, horka moga wečera (TURIEC 1769)