horúci príd.
1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;
pren. h-a linka telef. linka, na ktorej sa možno rýchlo dozvedieť potrebné informácie al. získať pomoc; publ. h-e kreslo v kt. pri ver. diskusii sedí politik, odborník ap. odpovedajúci na pálčivé aktuálne otázky
2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie
● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše; h-a hlava prudký a nerozvážny človek; mať h-u krv byť temperamentný; → šiť h-ou ihlou; mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii; expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať; → kuť železo, kým je h-e; h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;
za horúca → zahorúca;
horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť; je tu h.; je mu h. i fraz. je v kritickej situácii
horúco, horúce 2. st. -cejšie prísl.
horúco 2. st. -cejšie prísl. 1. ▶ so silným citom; syn. vrúcne, vrelo: h. niekoho ľúbiť; Vieš, že som ťa práve bozkal, horúco. [L. Ťažký]; Chlapov si vyberá podľa chuti, miluje a oddáva sa im horúco. [R. Jašík]; Viackrát sa už na mňa takto horúco dívala. [KŽ 1961] 2. iba vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje stav ovzdušia s vysokou teplotou al. pocit vysokej teploty, veľmi teplo: dnes je poriadne, neznesiteľne h.; na púšti býva h.; v sále bolo h. na nevydržanie, na zadusenie; je tu h. ↗ i fraz.; je mu h. ↗ i fraz. ◘ fraz. je tu horúco ako v peci/v pekle v nejakom zariadení, priestore je neznesiteľne horúci vzduch, nedá sa tu od horúčavy vydržať; je mu horúco je v nepríjemnej al. kritickej situácii; je tu horúco je tu napätá situácia ▷ za horúca ↗ zahorúca
horúci, 2. st. horúcejší príd.
1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý, ohnivý: h-a voda, h-a káva, h-e jedlo; h-a pec, platňa, h-e železo; h. vzduch, h-e leto; mať h-u hlavu, h-e čelo, h-e ruky veľmi teplé, rozpálené; h-e pramene termálne; geogr. h-e pásmo tropické, od rovníka po obratníky
● Kuj železo, kým je h-e (prísl.) využi vhodnú situáciu, vhodnú príležitosť; expr. posielať niekoho do h-eho pekla priať mu to najhoršie, preklínať ho; expr. prepadnúť sa do h-eho pekla zmiznúť bez stopy; iron. šiť h-ou ihlou rýchle a nedbalo, pren. o zle, povrchne urobenej práci vôbec; h-e hlavy prudkí, rozhorlení, ale málo rozvážni ľudia; mať h-u krv prudkú, vznetlivú povahu; prežívať h-e chvíle nepríjemné, tiesnivé; chodiť okolo niečoho ako (mačka) okolo h-ej kaše obchádzať niečo, nemať odvahu priamo zasiahnuť, rozhodnúť; mať h-u pôdu pod nohami byť v neistej, nebezpečnej situácii;
2. prezrádzajúci veľa citu, vrúcny, vrelý: h. cit, h-a láska, túžba, vďaka, h-e objatie, h-e slová, pohľady;
za horúca: spracúvanie kovov za horúca;
pren. ihneď, bez meškania, kým trvajú vhodné podmienky
● kuť železo za horúca využiť vhodnú situáciu, vhodné podmienky;
horúco i horúce prísl.
1. veľmi teplo: je veľmi h.; je mu h. veľmi teplo;
pren. je v úzkosti, strachu ap.;
2. so silným citom, vrúcne, nadšene, oduševnene: h. ľúbiť niekoho
žhavý príd. (čes.) kniž. žeravý; horúci, vrelý, pálčivý, ohnivý: ž-é uhlíky (Ráz.); ž-é slunce (Kuk.); ž. pohľad (Tim.); ž-á túžba (Jes-á); žhavo prísl. žeravo; horúco, vrelo, pálčivo, ohnivo; žhavosť, -ti ž. žeravosť; vrelosť, pálčivosť, ohnivosť
horúci príd. 1. strsl, vsl veľmi teplý, vriaci (o tekutinách a o jedlách, prípadne o počasí): Keď už ma celu hrutku, potom to da do vodi horucej (Kráľ. Lehota LM); Nemažem či naša̋č tot postruhen, kim je horúci (Brusník REV); Čereva śe poumivaju z horucu vodu a položa śe do vodi (Rankovce KOŠ) 2. strsl, šar zahriaty, rozpálený (o kove): Kafovalo sa, koľesá, kím bolo železo horúce (Malatiná DK); Akí horúci tot šparhét (Kameňany REV); Spadlo mi (dieťa) na horucu bľachu (Dl. Lúka BAR) L. horúci blesk (Hor. Súča TRČ) - zápalný F. bodaj do tebä hrom horúci streľil! (Papradno PB) - kliatba želajúca zlo, pomstu; ušila to horúcou ňiťou (Návojovce TOP) - napochytro, nedbanlivo; horuca hlava tot Pišta (Brezina TRB) - je nerozvážny; horuca jag oheň (Sobrance) - o vášnivej žene 3. or majúci zvýšenú telesnú teplotu (nad 38 C): Ľen tak šla taká páľäva šla od neho, dieťa bolo celuo horúco (Žaškov DK) 4. or expr. veľký, neuveriteľný: Ke_com bou̯ jako ťíto, ftedi bola horúca bieda (Habovka TRS) 5. turč, tek, jtrenč v dvojslovnom názve rastliny: horúca láska (Hor. Jaseno MAR, Prochot NB); horúcá láska (Bošáca TRČ) - bot. kukučka hustokvetá (Lychnis chalcedomica); horúce i horúco prísl. i vet. prísl. k 1: I to tak s nás ťeklo, veď bolo horúco (Lokca NÁM); Choďiu̯ ten po izbe, horúce bolo (Detva ZVO); Bolo tag horúco, že smo miseľi otvori_dvere (Klenovec RS); Je velmo horúce (Tek. Breznica NB) F. horuco tu jag v uľu (Fintice PRE) - je tu veľmi teplo; urobil to za horúca (Bošáca TRČ) - hneď
horúci príd 1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý: z horúcyho pekla (CC 1655); horuceg poliewky (RT 17. st); hrianku z horúcim winom (MT 17. st); wetr prudky a horúcy (KB 1757); dichom swogim horucim (MS 1758); w horucim popele (RO 18. st); suchy a horuci marecz (PR 18. st); tu nadobu vistaw na horuce slnce pres celé leto (Zel 18. st) 2. (o organizme) horúčkový, horúčkovitý, zapálený: wodka proti horucym nemocam; mast od horucych čerwenych očj; proti horucym opuchljnam (RT 17. st); o horuce zimnicy (HT 1760); w hlawah horuczu bolest (RO 18. st) 3. prezrádzajúci mocný cit, vrúcny, vrelý: zkrss horucu modlitbu (PrW 1780); naghoručegssú lásku, s kterú wsseckych milowat budem (BlR 18. st); abi z horucu horliwostu sme se zapalili (SJ 18. st); x. pren horuce wilite slzy (WO 1670) 4. prchký, prudký: konj gest naturi horučeg (PR 18. st) F. expr zedou bi si ty sto horucich ssliakou (T. TEPLIČKA 1757) čokoľvek; za h-a prísl výraz bez meškania, za čerstva, ihneď: ma se hned za horuca zpočatku na niečo medu natrieti (RTA 17. st); abi hňedki za horuca vrchnosti oznámila (BR 1785); -o prísl k 1: cibulu dobre uwar a horuco prikladag (PR 18. st) horúcu; k 3: ferventer: wrele, wrúcňe, horliwe, horučó (!) (KS 1763); (je) horúco vetná prísl veľmi teplo: neni w kragne tegto ani welmj horuco, ani zimno (KrP 1760)