horúčava -y -čav ž.
1. horúce počasie, povetrie, horúčosť, spara: letná h. páľava; v izbe je h.
2. pocit veľkého tepla (na tele): obliala ho h., h. mu udrela do tváre
horúčava -vy -čav ž.
horúčava -vy -čav ž. 1. ▶ ovzdušie s vysokou teplotou vzduchu, horúce počasie, povetrie; syn. horúčosť, páľava: letné, tropické horúčavy; neznesiteľná, rekordná h.; nepoľavujúca, umárajúca nočná h.; vonku, v izbe bola h. bolo horúco; pracovať v popoludňajšej horúčave; v horúčavách príde vhod zmrzlina; Kraj trápili horúčavy. [L. Ballek]; Vzduch sa triasol horúčavou. [J. Blažková]; V Neapole sa delegácia oboznámila s výrobou asfaltu, ktorý znesie vysoké horúčavy. [Vč 1983] 2. iba sg. ▶ vyžarované teplo; syn. žiar: h. z kováčskej pece; Zo žeravých hlavní sálala horúčava. [A. Masár-Tatranský] 3. iba sg. ▶ pocit veľkého tepla (na tele, v tele); syn. horúčosť: obliala ju h.; h. mu udrela do tváre; cíti horúčavu; Prejde ním horúčava. [R. Sloboda]; Voda horúčavu v tele ešte rozpaľuje. [J. Štiavnický]
horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic
2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň
žiar1 vyžarované teplo • horúčava • horúčosť: žiar, horúčava letného slnka • páľa • páľava: z pece vychádza páľava • úpek (slnečný žiar) • poet. opal • zried. žiara
horúčava, -y, -čav ž. expr.
1. veľmi teplé, horúce počasie, horúčosť: letné, tropické h-y;
2. zried. pocit horúčosti (tela), páľa; horúčka: Horúčava vohnala sa jej do tvári. (Kuk.) A keď ľahla do perín, vychytila ju horúčava. (Tim.)
horúčava ž. 1. csl veľmi teplé počasie, horúčosť: A f tej horučave, na ton slnci, tej ouce dojila (V. Lom MK); V ťichto horučavách človeku aňi jezď ňechuťí (Pukanec LVI); Bula taka horučava (Sedlice PRE); horúčava (Suchá n. Par. TRN; Trstie PB); horučava (Dl. Lúka BAR) F. horučava jak f pekarnim pecu (Studenec LVO) - veľká 2. abov zvýšenie telesnej teploty, horúčka: Ftedi bulo mľeka na bevňe, ta śe jim davalo slatke i kvašne, žebi jej toten zapal hašelo, totu horučavu (Rozhanovce KOŠ) F. obľiala ho horúčava (Ležiachov MAR) - pocítil veľké teplo