honvéd -a m. hist. vojak maď. domobrany za Rakúsko-Uhorska;
honvédsky príd.: h. pluk
honvédsky -ka -ke príd.
honvédsky -ka -ke príd. hist. ▶ vzťahujúci sa na honvédov, príslušníkov uhorskej armády; určený pre honvédov: h. pluk; honvédska jazdecká škola; honvédska uniforma; honvédske kasárne; Ja som starý honvédsky frajter, pán doktor. [A. Chudoba]
honvéd -a m. ‹maď›
1. hist. príslušník národnej gardy vzniknutej po vyhlásení konštitúcie r. 1848 v Uhorsku; (od r. 1876) vojak uhorskej domobrany
2. voj. (v súčasnosti) príslušník maď. pozemného vojska;
honvéd, -a m. vojak maďarskej domobrany (pešiak al. delostrelec) za býv. RakúskoUhorska;
honvédsky príd.: h-e pluky, h-a uniforma;
honvédstvo, -a str.
1. služba u honvédov, príslušnosť k honvédom: Medzi šibenicou a honvédstvom dali si vybrať Viliamovi Paulinymu. (Vlč.)
2. hromad. honvédi