honosný príd. kniž. ktorým sa možno pýšiť, hrdý, skvelý: h. titul, dom;
honosne prísl.;
honosnosť -i ž.
honosnosť -ti ž.
honosnosť -ti ž. ▶ vlastnosť niečoho honosného, vzbudzujúceho obdiv, úctu al. uchvacujúceho krásou, veľkoleposťou, vznešenosť, veľkoleposť: h. titulu; kaštieľ prezrádza bývalý lesk a h.; paláce dodali h. historickému centru; gróf si potrpel na prehnanú h.; Domec nikdy nenadobudol ani len náznak honosnosti. [I. Habaj]
honosnosť p. nádhera 1
nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody • lesk: lesk slávnosti • kniž.: pompa • pompéznosť • honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť • sláva: mesto v plnej sláve • poet. glória (Smrek) • hovor. paráda: to bola paráda • kniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty) • zastar. okázalosť • kniž. zastar.: veličie (Kukučín) • veličavie (Hviezdoslav)
2. p. prepych 1
prepych 1. prílišné bohatstvo prejavujúce sa v nákladnom spôsobe života; nedostupná vec • luxus: žiť v prepychu, v luxuse; to je preňho prepych, luxus • nádhera (prepych v obliekaní, zariadení, výzdobe a pod.): renesančná nádhera • komfort • veľkoleposť • kniž.: honosnosť • pompéznosť (prepych navonok): honosnosť, pompéznosť palácov • subšt. flanc
2. p. blahobyt
honosný príd.
1. pyšný, vznešený, hrdý: h. titul, h-é meno;
2. krásny, nádherný, veľkolepý: h. kroj, h. dom, h. stavba;
honosnosť, -ti ž.