honosný príd. kniž. ktorým sa možno pýšiť, hrdý, skvelý: h. titul, dom;
honosne prísl.;
honosnosť -i ž.
honosne 2. st. -nejšie prísl.
honosne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ vzbudzujúc obdiv, úctu, vznešene: pôsobí, vyzerá to h.; kniha má h. znejúci názov; Všetkých nás nemilo prekvapil darček, ministerstvom honosne nazvaný „transformácia kultúry“. [Sme 1997] 2. ▶ veľmi pekne, nádherne; syn. prepychovo, veľkolepo: h. zariadená miestnosť; honosnejšie okrášlený severný portál dómu; honosne vyzdobené železné meče [Slovensko I]
honosný príd.
1. pyšný, vznešený, hrdý: h. titul, h-é meno;
2. krásny, nádherný, veľkolepý: h. kroj, h. dom, h. stavba;
honosnosť, -ti ž.