honiť nedok. nadháňať pri poľovačke: h. zajace
// honiť sa (o niekt. zvieratách) mať čas párenia; páriť sa: zajace sa h-ia
honiť -ní -nia hoň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
honiť sa -ní sa -nia sa hoň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.
honiť -ní -nia hoň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. zastar. (koho, čo) ▶ usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo, naháňať: h. zlodeja; Menkina neodpovedal, lebo sa mu chcelo kliať, ako ho tajomník honil v kruhu so sebavedomou istotou, že ho raz zastihne. [D. Tatarka] 2. poľov. (čo) ▶ nadháňať zver pri spoločnom spôsobe poľovania: h. zajace ◘ fraz. líšku líškou honiť ísť na fígeľ fígľom
honiť sa -ní sa -nia sa hoň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa honenie sa nedok. ▶ (o zvieratách) mať čas párenia; pohlavne sa spájať; syn. páriť sa: mačka sa honí; ovce sa honia
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť sa • valiť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás voda • hrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamióny • uháňať: kone uháňajú opreteky
2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sa • zháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkom • expr.: pachtiť sa • honiť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznaním • naháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čo • hovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérou • expr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvom • lakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi
3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2
honiť sa 1. p. hnať sa 2, pachtiť sa 2. p. páriť sa 1
honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom • prenasledovať • stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu • nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri • chytať • lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú
chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúk • dotýkať sa: dotýkať sa pece • siahať • čiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihou • zmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónu • schytávať • expr.: chmátať • schvátať • popadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za ruky • expr.: chytkať • pochytkávať • chmatkať • chvatkať • chňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po ruke • ochytávať • ohmatávať • oblápať • expr.: obchytkávať • ohmatkávať • oblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty
2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodeja • lapať • honiť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zver • prenasledovať • stíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov
3. porov. chytiť, zmocniť sa 2
lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptu • chápať • uchopovať: chápal, uchopoval ju za ruku • expr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece
2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviť • chytať: mačka lapá myši; lovili zver • expr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačke • naháňať • honiť • prenasledovať • stíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov
naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace
2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti
3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať
onanovať vykonávať onániu • masturbovať • ukájať sa • samoukájať sa • kniž.: samoprzniť • sebaprzniť • vulg. honiť (si)
páriť sa 1. (o živočíchoch) pohlavne sa spájať; mať čas párenia • honiť sa (o niektorých cicavcoch): ovce sa pária, honia • poľov. honcovať sa: zajace sa na roli honcujú • behať sa (mať čas párenia; o krave) • húkať sa (mať čas párenia; o svini) • horovať sa (o kobyle)
2. p. spájať sa 1
honiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) naháňať, preháňať, prenasledovať, stíhať, chytať: Opustil rodinu, honenú veriteľmi. (Vaj.) Honil som zbojníka. (Ráz.-Mart.)
● zdravie mu (jej) dušu honí (Kal., Kuk., Urbk.) je celkom zdravý (-á), len simuluje;
2. zastar. (koho) poháňať, duriť: Práca honí ťa deň po deň, akoby jej ani konca nemalo byť. (Podj.)
3. (čo) pri poľovačke naháňať zver, snažiť sa ju unaviť a dostihnúť: h. zver (Kal.); honená lanka (Hviezd.)
● hovor. líšku líškou h. ísť na fígeľ fígľom
|| honiť sa1
1. (za čím) snažiť sa niečo dosiahnuť, zháňať sa za niečím: Za čím sa tento pán honí. (Vaj.); h. sa za efektom (Vlč.); h. sa za ziskom (Jil.);
2. naháňať sa, preháňať sa bežať, behať: ako sa oblaky za oblaky honia (Sládk.); Kolo sa za kolom krútivo honí v rýchlom obehu. (Vaj.); pren. h. sa svetom (Ráz.-Mart.) túlať sa, potulovať sa; Syn sa štyri roky honil po vojnách. (Jil.)
honiť sa2, -í, -ia nedok. (o niektorých zvieratách) dostávať svoj čas na párenie, páriť sa: ovca sa honí, zajace sa honia
honiť nedok. 1. gem, zsl, jzempl usmerňovať pohyb zvierat, hnať istým smerom: Rano hona̋ kravi na pášu (Prihradzany REV); Bojtár mi ofce honil až hore na chotárnú (Dol. Súča TRČ); Zo Sobraňedz do Michalovec trebalo hoňic statki (Závadka SOB) 2. jzempl viesť záprah, poháňať: Ta ho vźal na vuz a dal mu hoňic (Močarany MCH); Ta śe mu vus prevraciu̯. Ta jak śi honiu̯, Pavľe? (M. Zalužice MCH) 3. zsl, vsl prenasledovať, stíhať, preháňať niekoho: Uťeká, jako bi ho psi hoňili (Bošáca TRČ); Potom ma honili s komanda na komando (St. Turá NMV); A tu me hoňeľi maďarske žandare (Boľ KCH); Núza mia hoňí aj z mojú sestrú (Záh. Bystrica BRA) 4. zempl nútiť niečo robiť: Me ocedz hoňi koňe pajs (M. Zalužice MCH) 5. záh naháňať lovenú zver, vyčerpať zver behom (pri lovení): Išli na hon, hoňili do obieda (Jablonové MAL) 6. trn expr. zmietať sem a tam, mykať: Na drevenném pluhu sa volakedi orávalo, ma to honilo jako chlapca po téj brázde (Bučany HLO) 7. oplodňovať samicu: Pez hoňiu̯ suku (Sedl. Dubová DK)
honiť sa nedok. 1. csl mať čas párenia (o niektorých zvieratách): Suka sa nám hoňiu̯a (Zázrivá DK); Koza sa hoňí, zaveď ju k capovi (Brodzany TOP); Na jesen sa honá srni (Trakovice HLO); Ket śe mački hoňa, ta vrešča jak šaľene (V. Šariš PRE) F. honí sa jako suka (Vaďovce MYJ) - vedie nezriadený život 2. záh naháňať sa, behať jeden za druhým: Dzeci sa hoňá po ulici (Stráže n. Myj. SEN)
honiť ndk 1. naháňať, preháňať, prenasledovať (s cieľom chytiť): gestli by honili gizneho aneb piessyho (ŽK 1473); twerdo piessym konykow honyti (ANTOL 1571); počal ho Castor honiti s korbačzem po pitwore (ZVOLEN 1636); s palossem gich (bírešov) počal honyit (SPIŠ 1716) F. pozde bycha honiti neskoro je ľutovať; žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj (SiN 1678); magic statky, z hladem zuby hoňj (GP 1782) pri dostatku hladuje 2. vyháňať, odháňať, zaháňať, vypudzovať: že ho (otca) wen z domu honyl (S. ĽUPČA 1605); (horčica) honj hady (MBF 1721); z brlohúw honiti zwjrata (KS 1763); x. pren bjda honj pokusseňá, odháňá nepráwosti (BlR 18. st) 3. hnať, poháňať, vyháňať (napr. statok na pašu, na vodu ap.): Rozwadczane nehonyly tam žadneho dobyttka (TRENČÍN 1583); wyem, ze sme honyly kozlencze do hluoze ((NITRA) 1588); stado pasty honil (V. ČEPČÍN 1721); dobytek na wodu honiti (KS 1763) 4. (o ľuďoch) nútiť, naháňať: do wezeny mne hned honyl (RUŽOMBEROK 1576); honili nas na pansku robotu (ŠARIŠ 1608); žadna stránka gedna druhu nema do lže honity (JELŠAVA 1656); Nemczom, ktery messtanou honily na ssiance (KRUPINA 1684); služebnice do roboti honiti (KS 1763) F. gak žridlo wissussiss, potem zuby po oprate honit mussiss (GV 1755) uskromňovať sa v jedle; powinnosti budu desjatniczi desjatky swe ku odawany penazi honit (S. ĽUPČA 1730) odovzdávať 5. naháňať a nadháňať pri poľovačke: polugem, lowjm, zwjrata honjm (KS 1763); ich jage: lowim, zwer honim (ML 1779) 6. (o vozoch, pltiach) viesť, viezť: pltnykom, ktery honyly tramy (ŽILINA 1655); Nemcom, ktery do Jagra wozy honily (ŠTÍTNIK 1690); dwom pltnikom, ktery honily do Trenchina plty (ŽILINA 1712); po riznach klaty, po fludrach pak kluchty do Hrona honýme a plawýme (BRAVÄCOVO 1771); honievať [-iev-, -ív-] frekv k 1: pasel sem stado na Zamarczy, nigdo mne tam nebantowal a nehoniwal (TRENČÍN 1633); husary honyewaly Babynczou, kdy tam kosily (KRUPINA 1692); k 3: za mladich rokow swich y dobitky sem honiwal (TRENČÍN 1659); panske zrebcze napagat honiwal (VESELÉ 1747) F. bycha honívají (ASL 1603-04) vyhovárajú sa
honiť sa ndk 1. naháňať sa, behať sem a tam, pretekať sa: mladí páni kopije mali, prudce se honili (ASL 1560/ 1603-04); luctari equo: s koňem sa honiti, probovati (KS 1763) 2. (o území, pozemku) tiahnuť sa, rozprestierať sa: diel geden nyze tey nywj, ktere se honja od hage ((NITRA) 1603); mimo teho kuska, ktery wedle cesty a garku se hony (MARTIN 1690); pustili do zalohu čtwrt za humny k poličžkom se honiczy (ČACHTICE 1712); troma zemgamy, gedna od hagu, a luky konczom do pana Stassniho zeme honyena (T. DVORY 1763) 3. prieť sa, hádať sa; súdiť sa: tenz Sczasny z thimz Augustinem pravem se gest honyl a pravem toho dokonal, ze takowy dluh na nem k zaplaczeny nalezity byl (STREČNO 1577); Pocžarowczy a Domanižania nagwicz se za pana Forgacza honily (V. ZÁLUŽIE 1617-19); čzo sa o zeme honili ze společzniki (JASENICA 1704) 4. (o samiciach niekt. zvierat) páriť sa: počas hoňeni gegich (oviec) (PR 18. st); pren pejor o ľuďoch: eidem dixisset hony sa trebas zo wsseczkimy sukami (TURIEC 1759)