Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

honba -y ž.

1. (opakované) úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: h. za peniazmi, za slávou

2. prenasledovanie, pohon (význ. 3), naháňačka: h. na ľudí, zlodejov

honba -by ž.

honba -by ž. 1. (za čím) ▶ často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie, honobenie niečoho: h. za peniazmi, za bohatstvom, za ziskom; h. za slávou, za úspechom, za šťastím; bezohľadná h. za senzáciami; h. za športovým prvenstvom; Vo väčšine rodín panuje honba za známkami. [NP 1988]
2. (i na koho) ▶ sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou; syn. prenasledovanie: h. na zlodejov; h. na politických protivníkov
◘ fraz. honba na čarodejnice/bosorky a) kruté prenasledovanie a stíhanie tých, ktorí majú odlišné, obyč. pokrokové názory b) hľadanie nepriateľa, nepohodlného človeka obyč. tam, kde vôbec nie je

honba, -y ž.

1. (za čím, zried. i po čom) usilovná snaha dosiahnuť niečo, zháňanie, pachtenie sa za niečím: h. za majetkom, za ziskom, za peniazmi, za kariérou, za originalitou, za šťastím; h. po kráse (Bod.);

2. zastar. poľovačka, lov: h. na roháče (Škult.); Sluhovia i psi k honbe sa chystali. (Sládk.);

obyč. pren. chytanie, prenasledovanie ľudí, pohon: Niekedy prišli mu na stopu žandári; začala sa divá honba. (Urb.);

honebný príd. k 2 zried. (Hviezd.)

honba ž behanie; naháňanie: decursio: honba, běhánj, wybihánj (WU 1750); po honbe teg, ktera se stala w dome rychtarskem ((BYTČA) 1779)