homonymum -nyma -ným s. lingv. jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie, tvar ap.) majúci rovnakú hláskovú podobu, ako má iný prostriedok, ale odlišný, nesúvisiaci význam (napr. lup1 – cit., lup2 -u m. zbojstvo; korisť);
homonymný príd.: h. vzťah
homonymum -nyma -ným s.
homonymum -nyma -ným s. ⟨gr.⟩ lingv. ▶ jazykový prostriedok (slovo, slovné spojenie, tvar a pod.) majúci rovnakú hláskovú podobu ako iný jazykový prostriedok, ale odlišný, nesúvisiaci význam: lexikálne homonymá (napr. čelo časť hlavy - čelo hudobný nástroj); morfologické homonymá (napr. ženy G sg. - ženy N pl.); slovnodruhové homonymá (napr. lup korisť - lup citoslovce)
homonymum -yma s. ‹g›
1. lingv. slovo al. iná jazyková jednotka, prípadne jej tvar (morféma, gramatický tvar, slovo, spojenie slov, veta), znejúca al. písaná rovnako, al. rôzneho významu: lexikálne h-á (napr. stopky na ovocí – stopky hodinky); morfologické h-á (napr. ženy G j. č. – ženy N mn.); slovnodruhové h-á (napr. nemá sloveso, príd.; hore prísl., D j. č. hore)
2. biol. jedno z dvoch al. viacerých totožných mien v nomenklatúre vzťahujúce sa na rôzne taxóny v rámci skupiny rodu al. čeľade organizmov
homonymum, -nyma, -ným str. lingv. slovo znejúce rovnako so slovom iného významu a pôvodu, rovnozvučné slovo (napr. čelo časť hlavy a čelo hudobný nástroj)